Som Lujdži, internetový ubermensch, možno ma už poznáte. Žijem na dzedzine a ľutujem tých mestských fifíkov s ich zdechlými internetmi. Niekto ale musí žiť aj v meste, nemôžme šeci bývať na dzedzine. Rád diskutujem s ľuďmi, ktorí majú dosť síl ísť so mnou do besného lingvistického tanga a ideologicko-filozofického duelu. Vravím vám, najčudnejší ľudia sú tí najlepší ľudia. Všednosť a mainstream je nuda, tak why so serious?

Search

pondelok 31. decembra 2012

Dešifrujte ženskú reč tela!

Lujdži radí
Top-tip: Tento obrázok si vytlačte a noste ho vždy pri sebe ako ťahák.


Kedysi som bol ako vy - ako zmetená posvätná krava uprostred Bombaja. Myslel som si, že reč - hovorené slovo je hlavným prvkom ľudskej komunikácie. Ale nie je to tak. Ľudia medzi sebou komunikujú rečou tela viac než si myslíte. Hlavne ak ide o komunikáciu medzi mužom a ženou. Poviem vám prečo ste sám, neúspešný a prečo si ho honíte pod sprchou. Pretože nerozumiete ženskej reči tela, nerozoznávate ich signály, neviete čítať medzi riadkami. Tomu je koniec! Nonverbálnej komunikácií sa venujem dlhé roky a špecializujem sa na medziľudské vzťahy. Pripravte si papier a tužku. Začíname.

Rituál zoznámenia je podobný tomu u zvierat. Je to hra tieňov, ale túto metaforu ešte nepochopíte. Muž si pred oslovením neznámej ženy kladie otázky: "ČO jej poviem? ČO urobím?" To je zle. Vždy sa pýtame samého seba: AKO? Dáme si príklad a situáciu z reálneho prostredia.

Autobus
Prostriedky verejnej hromadnej dopravy sú ideálnym miestom na nadviazanie kontaktu a overenie vašich komunikačných skúseností. Má to jednu veľkú výhodu: Váš cieľ pred vami utečie maximálne na nasledujúcej zastávke.

Situácia č. 1
Sedíte pri okne a vedľa vás je voľne miesto. Prisadne si k vám žena. Ak sa vrtí a sedí nepokojne, prípadne do vás drcá zadkom tak na nič nečakajte. Môže to znamenať, že hľadá samca na párenie alebo že má menštruáciu. Overte si to tým, že sa na ňu otočte a pozerajte jej na hruď alebo oblasť panvy. Ak si odsadne tak to znamená, že je kotná a môžete ísť za ňou. Teraz je rad na vás. Stále nič nehovorte. V tomto je to kúzlo neverbálnej komunikácie. Priblížte sa k nej a odniekiaľ z vačku nepatrne povytiahnite kondóm, ale nevyberajte ho, len ho povystrčte a očami naznačte aby si ho všímala. Teraz začína hra na dámu. Bude vás odmietať, ignorovať, možno aj fackovať, kričať alebo volať políciu. To je jedno. Vy budete neústupný a pôjdete za ňou kamkoľvek pôjde. Je to taký rituál, ktorý zoológovia spozorovali aj u tučniakov. Tučniak-samica ignoruje a odmieta tučniaka-samca celé hodiny, ale tým len testuje jeho vytrvalosť a trpezlivosť. Choďte teda neustále za ňou a rozprávajte jej úžasné veci ktoré nie sú pravda - že máte veľa peňazí, veľké auto, veľký dom. Nezabudnite svoju reč podporiť neverbálnou gestikuláciou a plne rozpaženými rukami ukazujte ako "veľa" všetkého máte. Ženy zbožňujú mužov, ktorý majú všetkého veľa a všetko veľké. Úspech je zaručený.

Situácia č. 2
Stále sme v autobuse. Žena ktorá sa vám páči sedí pred vami alebo stojí a je vám otočená chrbtom. Choďte k nej a ak autobus bude v zákrute tak využívajte odstredivú silu na to aby ste do nej telom narážali a vytvárali tak fyzický kontakt. Neskôr sa na ňu úplne nalepte aby na sebe neustále cítila vaše telo. Japonci to volajú nozoki. V Tokiu je bežné, že v preplnenom metre sa muž postaví tesne k žene a chytá ju za zadok alebo prsia. Žena sa spočiatku bráni, ale po chvíli sa zlomí ako zápalka a nechá sa aj prstovať. Ja ale skôr odporúčam drcať do nej skrz oblečenie svojim stoporeným údom. Týmto neverbálnym znakom poviete viac než slovami. Ak s na vás otočí, alebo vám skrátka pozerá do očí tak vy jej nikdy do očí nepozerajte! Váš pohľad má zasadne smerovať do poľa tzv. magického trojuholníka, ktorého 3 vztyčné body sú na prsiach a ohanbí.

Shit is a battlefield
Neverbálna komunikácia sa používa aj tam kde je trápne používať slová. Napríklad ak ste na záchode, vyjdete z kabínky a kolega si pri umývadle umýva ruky. Nebude sa vás pýtať či ste sa dobre vysrali. Len sa na vás pozrie, 2 krát prikývne hlavou a vy tiež súhlasne, ale len veľmi mierne pokývete hlavou a spomalene naňho žmurknete očami akoby ste hovorili: "Bol to boj, ale je to vonku."

piatok 28. decembra 2012

Je jedno

Je jedno kto ste a čo robíte. Študent, podnikateľ, prostý zamestnanec, celé roky sa točíte v kolotoči stereotypu aby ste prežili zo dňa na deň v tomto materiálnom svete, ktorý vám okrem novopostavených hypermarketov a supermarketov ponúka len ďalšie a ďalšie konzumné maštale. Kupujeme si mobily za stovky eur pretože sme presvedčení, že sú užitočné a potrebné. Tieto lacné sračky, ktorých výrobná cena je pár čínskych šušňov sa u nás veľkolepo predávajú ako klenoty a pritom je to plastový balast, ktorý prestane fungovať hneď potom ako mu vyprší záručná doba. Niekedy aj skôr. Ale v tom momente keď si človek kúpi novú vec, urobí ten malý konzumný objav tak vtedy je šťastný ako blcha. Radosť z novokúpenej veci ale aj tak vydrží len maximálne 2-3 dni.

Môžete si teda gratulovať. Obetovali ste v práci kopu času na to aby vám dali smradľavé peniaze za ktoré ste si kúpili krátkodobú radosť v podobe plastovej sračky, ktorú vám vnútila reklama. Pritom keď sa človek zamyslí, načo mu tá vec vôbec je? Zdá sa mi to akoby to bolo len včera keď sme žiadne mobily nemali a vôbec nám nechýbali. Dnes je svet plný nekonečne dlho telefonujúcich ľudí, ktorí musia informovať všetkých o všetkom, aj o tom aký toaletný papier dnes použili a akú mal farbu.

Deň ide za dňom a všetko sa zdá byť rovnaké. Veci a dianie sa opakuje znova a znova, náš život sa stal zvykom. Všetko čo urobíme je už len zo zvyku. Neustálym opakovaním toho istého doblba sme si vytvorili šablóny a akákoľvek odchýlka od zaužívaného štandardu nám spôsobuje stres. Nemal by byť život ale o objavovaní, o prekvapení, o očakávaní niečoho nového? Dnes nie. Dlhoročné manželstvá alebo vzťahy sa stali spolunažívaním zo zvyku. Prvotný efekt očarenia, niekedy nazývaný tiež láska, sa premenil na prostý zvyk. Poznáš toho človeka vedľa seba, máš ho po ruke - jeho prítomnosť v tvojom živote sa stala zvykom. Kým kedysi ľudia putovali, objavovali a bojovali o prežitie, dnes sú zaseknutý na jednom mieste aj celý život, objavujú akurát tak nové jogurty a iní produkty v hypermarketoch a bojujú tiež akurát tak len s inými nakupujúcimi o výrazne zlacnené mlieko.

Vlády nás presvedčili, že boj je nesprávny, bitka nie je správnym riešením konfliktu a násilím sa nič nedosiahne. Dali nám zákony, majú nás ako psov na vôdzke a držia pri živote ilúzie mierumilovnej ľudskej spoločnosti. Je to ale čudné, že keď sa to vládnej moci hodí, tak vtedy je v poriadku rozdať ľuďom zbrane a nechať proti sebe bojovať dve strany. Toto násilie a smrť je ospravedlňované ako boj za vyššie dobro. Niekedy je ale aj tá smrť vykúpením.

Celu mladosť človek zabije prácou v nejakej posranej spoločnosti kde vynakladá námahu a čas na nezmyselné, ale globálne pre spoločnosť užitočné - čítaj výnosné - činnosti alebo študuje kraviny, ktoré ho všetky ani nezaujímajú. Človek nepotrebuje žiadne peniaze, žiadnu modernú techniku, ktorá sa mu zdá tak dôležitá pre život a hlavne nepotrebuje žiadnu vládu alebo niekoho kto mu bude hovoriť čo robiť a ako žiť. Keby nebol svet zasraný miliardami ľudí a megatonami betónu a iných moderných sračiek tak by mi stačil kus úrodnej pôdy na pestovanie paradajok a uhoriek, kožušiny zo zabitých zvierat, nejaká ostrá palica, primitívne nabrúsené kusy železa a svet kde by bola kotná zver i divoká zver, ktorá by ma chcela zabiť. Každý nový deň by tak bol malý zázrak, že som to do večera prežil. V zime by sme sa zahrabali do zeme, v lete pod prostý prístrešok, ja a nejaká samica homo sapiens sapiens. Zdroj pitnej vody a čarbanice na skaly. Je to tak veľa? Dnes áno. Nech by dnes človek išiel kamkoľvek, všade je coca-cola a moderná civilizácia s byrokraciou a prešpekulovaným zákonmi a nariadeniami, ktoré vytvára degenerovaná ľudská vetva zvaná Právnici.

Celý život som mal pocit, že márnim čas. Neustále som musel robiť všetko podľa scenára, ktorý niekto vymyslel. Nikdy nebol čas na to opýtať sa: "Kto vlastne som?"

štvrtok 27. decembra 2012

Oingo Boingo – Little Girls (Pedobear Anthem)



Neuveriteľne chytľavá skladba. Oingo Boingo bola new wave skupina z 80. rokov, ktorej spevákom bol známy hollywoodsky skladateľ Danny Elfman. Ten zložil túto kontroverznú skladbu zvanú "Little Girls", ktorá avšak nie je propagáciou či oslavou pedofílie, je to práveže satira. V niektorých štátoch bol videoklip k tejto piesni zakázaný. Čo sa týka originálneho videoklipu tak ten pozostáva z desivých záberov v ktorých účinkuje Danny Elfman a ide z neho doslova strach. "Mám rád malé dievčatá, vďaka nim sa cítim tak dobre" - text piesne je podtrhnutý zábermi v ktorých speváka chytajú za trenky neznáme ruky alebo scéna kde sa zobudí v posteli plnej "malých dievčat". Namiesto originálneho videoklipu som si ale dovolil uviesť tu iné, veľmi vydarené video do ktorého autor s remeselnou presnosťou nastrihal zábery z anime Azumanga Daioh, ktoré k pesničke sedia ako riť na šerbeľ a podľa mňa je toto video mnohokrát lepšie než pôvodný videoklip z 80. rokov.
V súčasnosti býva pieseň "Little Girls" spájaná s internetovým mémom Pedobearom, ktorého iste všetci poznáte, keďže bol aj maskotom zimných olympijských hier v roku 2010.


YOUR IP ADDRESS HAS BEEN RECORDED

streda 26. decembra 2012

Citát o revolúcií a jablku

“Revolúcia nie je ako jablko, ktoré spadne keď je zrelé. Musíte jej k tomu pomôcť.”

— Che Guevara

utorok 25. decembra 2012

Hrôza má mnoho podôb

Predstavte si 23 ročnú ženu, ktorá má na ksichte toľko make-upu, že je to až desivé. Videl som už všeličo, ale toto bola hrôza ako z hororu. Ako zženštilý Marilyn Manson vo farebných šatách s kabelkou, ktorého niekto nalíčil maliarskou štetkou a čiernym primalexom. Mal som možnosť vypočuť si jej rozhovor s kamarátkou, ktorá sa asi zrazila s kamiónom prepravujúcim parfumy, pretože takto prevoňané nie sú ani kurvy. Začala sa jedna z tých legendárnych ženských debát o mužoch. To som nevnímal a radšej som vstúpil do svojej vnútornej jaskyne. Fosforeskujúce huby a pod nohami mäkučký mach... Aj tak sa ku mne ale dostalo nasledovné: "...a tak som mu dala kopačky a on ma stále otravuje, že ma miluje a chce sa ku mne vrátiť, no chápeš to, ty kokos? Ja mám na viac. Ale chcú ma len starí muži a tí ktorých by som chcela ja ma nechcú." Odháňajú ťa metlou ako bájnu obludu z nejakej povesti - napadlo mi. Pri ďalšej téme som už bol plne pri zmysloch. Táto osoba, ktorá nevie čo je to “príliš” a “cez čiaru” sa posťažovala na kolegyňu v práci, ktorá jej povedala, že toho make-upu má moc a prehnala to. “Ale veď je to drahá značková kozmetika” obhajovala sa. V tomto prípade neplatí rovnica čím viac tým lepšie. Ak je “moc” na stupnici od 1 do 10 práve tá desiatka tak ona prekročila všetky normy niekoľkonásobne. Ako sa neskôr zmienila, popri svojej práci externe študuje vysokú školu. Teraz sa všetci chyťme niečoho pevného, pretože študuje sociálnu prácu. Neviem či to bolo počuť ako som zadržal v krku ten nával smiechu, ale toto je presne to o čom neustále hovorím: Vysoká škola - továreň na tituly. Sociálna práca je hneď vedľa ekonómie, práva, marketingu, masmediálnej komunikácie, turistického ruchu a plna ďalších “super cool odborov” to najzbytočnejšie a najneužitočnejšie vzdelanie aké existuje. Táto masová výroba “akože” vzdelaných ľudí by mala skončiť. Pretože je rozdiel medzi tým byť vzdelaný a inteligentný. Ja samozrejme - a hovorím to úplne skromne - patrím do tej druhej kategórie. Spomínaná slečna očividne patrila do prvej zo spomínaných kategórií, pretože ako sama na záver dodala, všetko sa len bifľuje a recituje ako básničky, takže naozaj prd vie. Každý druhý pondelok musí osobne prísť do školy urobiť test. Inými slovami musí prísť a niekomu ho tam minimálne vyfajčiť každý druhý týždeň aby prešla. Potom keď úspešne získa titul - veď kto by ho za 400 euro na semester a všetky tie fajky už nezískal - vyjde do sveta a bude čakať, že jej za to zamestnávatelia budú klásť k nohám zlaté tehly a trhať sa o ňu lebo má titul. Je to práve naopak, zamestnávatelia si vyberajú nekvalifikovaných a nevzdelaných aby mali dôvod na to platiť im čo najmenej. Preto vysokoškoláci na úradoch práce šúchajú zadkami lavičky spolu s našimi rómskymi spoluobčanmi. Patria do tej skupiny obyvateľstva z ktorých si zamestnávatelia vyberajú až v poslednom rade.

pondelok 24. decembra 2012

Foto - Vianočné


Lázt chriztméz áj géjv jú máj hárd, end de véry negst déj, jú gejv it evéj... Totok furt púšťame v kravíne ako, vyzerá to ako nejaký neznámy mŕtvy jazyk, ale né, takto by si pan Ľudovít Štúr predstavoval angličtinu. Necpeme sa tým amerikáncom moc do riti? Šak píšme tú ich reč s našú vyslovnoscú, ne? No, ale hen na to foto, to sú naše dojičky, bola vánočná párty v kravíne akože.


Touto fotkou zas strašíme malé dzeci. Hovoríme im, že ked budú zlé tak dojde tento amerikánsky Santa a bude nútiť vaše matky robiť necudné a hanbaté veci. Šecky dzeci na dzedzine sa boja Santu, je to americký gigolo čo vchádza komínom do barákov a znásilňuje šecky ženy uvnitr.


Pred polnočnú vánočnú omšú zvyknú ľudé za kostelem vypúšťať odpadové močové tekutiny, bo to pánbičkárske tlachání býva dosť dlhé. 21. storočí, chápete, a v kostolech furt neni hajzel, aspoň keby pri kostole boli také tí toi toi kadibúdky.

nedeľa 23. decembra 2012

Citát o fekáliach a deťoch

“Do tohto sveta sa neoplatí ani srať hovná, nieto ešte rodiť deti.”

— Lujdži

sobota 22. decembra 2012

Promiskuitná doba

Žijeme vo svete kde promiskuita dosiahla svoje vrcholné maximum. Je to šokujúce, keďže odmalička sme vychovávaní rozprávkami o princeznách chrániacich si svoje panenstvo čakajúc na vyvoleného a jediného princa. Avšak to nie je prirodzené. Všetko to bola len manipulácia zo strany cirkvi s tými ich rečičkami typu: "A sľubujete si vernosť", a tak ďalej. Dnes je štandardom, ako ukázal internet, hocičo.

Pripitá matka s podobne cinklou dcérou - úplne nahé samozrejme - robia šou pred webkamerou. Matka tam bľaboce "tip her, tip her". Poznáte ten princíp. Ako registrovaný užívateľ si môžete zameniť skutočné peniaz za tokeny a prihadzovať ich vybranej žene aby niečo predviedla. To sa volá tip. Takže lepia sa tam na seba a potom sa dcéra otočí matke chrbtom, bokom do kamery a berie si vibrátor. "Prečo v tom nie sú batérie?" zatiahne. No nič, začne sa robiť aj tak. Matka je trochu v šoku a bľaboce: "Povedz mi, že to len predstieraš. Tip her, tip her, veď to robí pre nič. Zlatko nerob to, veď to robíš zadarmo." Nakoniec sa celé video skončí záverečnou matkinou vetou: "Zlato, toto musíme robiť oddelene."

Okrem toho som na internete narazil na stránku plnú porna. Nie je to prekvapujúce. Ale akého. Českého. Tí Česi sú promiskuitný z celej Európy asi najviac. Tie Češky sú všade. Celé porno databázy sú plné Češiek, ktoré sú ochotné fotiť komplet nahé alebo točiť porno. Tak to aj vyzerá. Všetky tie weby typu met-art, mpl studios, atď. - vymenujte hocaký iný - nimi prekypujú. A to som zabrdol len do softcore!

Tentoraz som narazil na web, z ktorého pohádza video, ktorého úvod sa dostal aj na YouTube. Volá sa to oprava bicykla. Starý pán okolo 70ky akože opravuje bicykel, točí pedálmi a tak. Úžasný herecký výkon. Niekto zaklope. "Je otvorené, poďte ďalej." povie. Vojde nejaká bruneta, maximálne 20 ročná, starý pán ukáže na bicykel a lámanou angličtinou povie: "Jór bajk iz redy." Dievča si akože obzerá bicykel akoby ho videla prvý raz v živote a starý pán za ňou postáva. Potom ale z ničoho nič jeho ruka vystrelí ako raketa a siahne jej až... presne tak, až tam. Rýchly prestrih s detailom na jej šokovanú tvár, na ktorej je vidieť, že tento záber točili mnohokrát krát dokým konečne dokázala zadržať smiech. Povie mu akoby prvý raz čítala anglický text: "Nó, nó, nó mistér." A on povie: "Jés, jés, jés, gérl!" Je to vtipné, to sa musí uznať. Dievča nemá peniaze na zapletenie opraveného bicykla a tak starý pán hovorí: "Suk a kuk." A ona to zopakuje: "Sek a kok?" A on znova: "Suk a kuk!" Majstrovské dielo. Na Oskara.



Vypátral som zdroj a očividne všetky videá pochádzajú z Česka. Starí páni a mladé slečny. České ulice, české reklamy, česká diaľnica a šukanie na kapote českej Felície. Všetko starý penzisti a mladé akoby povedal Satinský - čučoriedky.

Taká promiskuita je to dnes! Už 13 ročná žiačka nechá svojho spolužiaka aby ju chytal za jej prsia vo vývoji. Záchody na základných školách sú svedkami takých sexuálnych praktík študentov, ktoré ich rodičia objavili až po 30-ke. A toto sa deje vážení. Tam vonku za tou fasádou dokonalosti a morálnosti. Deväťtisíc penisov práve v tejto chvíli znásilňuje malé deti!

piatok 21. decembra 2012

Foto - Mamča na traktóre


No a tu je moja mamča, samozrejme na traktóre. Už mi je jasné prečo sa do nej kedysi otec zapozeral. Pretože mala malotraktor. Bola z bohatej rodiny, ktorá vlastnila plno pozemkov o ktoré sa bili s komunistami. Nakoniec prišli o všetko. Vtedy sa šance chytil moj tata, ktorý mal plno bonov takže sa mu hneď hodila okolo krku.

štvrtok 20. decembra 2012

Citát o ženskej mysli

“Veľká otázka, ktorá nikdy nebola zodpovedaná a na ktorú som ani ja sám nebol schopný nájsť odpoveď, napriek svojmu tridsaťročnému štúdiu ženskej mysle, je: “Čo vlastne žena chce?”

— Sigmund Freud

“Odpoveď je jednoduchá Zigy. Žena chce len variť a upratovať v kuchyni.”

— Lujdži

“Dovolím si oponovať. Dievčatá sa chcú len zabávať.”

— Cyndi Lauper

streda 19. decembra 2012

Veď peniaze sú najdôležitejšie

S týmto svetom sa deje niečo nenormálne, nechutné a skazené. Reklamy do ľudí hučia aby si kúpili už aj radosť alebo oddych. Dnes sa dá všetko predať a kúpiť. Cestujem v autobuse a som svedkom toho ako škôlkárka skalopevne tvrdí svojej matke: "Veď o peniaze tam išlo, to je dôležité. Peniaze sú najdôležitejšie." Všetci ľudia vôkol čítajú Nový Čas a najviac ich zaujme článok o veverici, ktorá sa zasekla v klietke na holuby. Fotka tej veverici zaberá 1 stranu. Tomu teda hovorím podstatné informácie. Alebo super-dlhý článok o tom ako nejakého účastníka v reality šou podviedla manželka. Veľký nadpis sa pýta: "Je 2 mesačná "x" jeho dcéra?" Sú to úplne bezvýznamné správy a informácie, ale napriek tomu žiadané a čítané ľuďmi pre ktorých sú hrdinami, vzormi a veľkými osobnosťami Desperádo, Geissenová, Martinka z Turca a Mojsej. Tieto mená sú pre niekoho známejšie než abeceda, ale mňa stálo veľa námahy vyhľadať spomínaných "postmoderných idolov" verejnosti.

Žeby sa mi podarilo uniknúť vymývaniu mozgov? To čoho som denne svedkom je výsledkom dlhodobého a sofistikovaného vymývania mozgov. Už malým deťom je nenápadne podprahovo podsúvané, že najdôležitejšie ľudské hodnoty sú peniaze a bohatstvo. Postupne nadobúdajú aj takým dojmom, že súčasťou priateľstva je zrada, k láske patrí nevera a človeka poznáš podľa výšky bankového konta.

Pripadám si ako jediný, ktorý odolal premyslenému marketingu, propagande, moci peňazí a naivným demokratickým voľbám. Prvý raz som volil Paliho Kapurku a druhý raz som povedal, že seriem na celé to pokrytecké volebné divadielko. Reklamy sa ma snažili chytľavými sloganmi a hypnotickými pesničkami presvedčiť, že potrebujem dotykový mobilný telefón, tablet a iné nepraktické neužitočné blbosti, ktoré sú "in". Peňazí mám dosť, ale nie som konzumný zombie, ktorému reklamy do hlavy nainštalovali podprahový spúšťač vzbudzujúci nutkanie kúpiť všetko čo som videl v televízií.

utorok 18. decembra 2012

Citát o živote a utrpení

“Väčšina ľudí dostane zo svojich životov slušné množstvo zábavy, ale život ako celok je utrpenie a len veľmi mladí alebo veľmi hlúpi ľudia si môžu myslieť niečo iné.”

— George Orwell

pondelok 17. decembra 2012

Foto - Skupinová na družstve


Tu vidíte hrdé zamestnankyne nášho dedinského družstva, vy mestskí fifíci to voláte "farma". Toto je ten život na dedine - veselý. Ak je človek šťastný a robí svoju prácu dobre tak sú veselé aj kravky o ktoré sa stará. Len sa pozrite na naše kravky (tie naľavo). Temer by ste mohli povedať, že tie kravy sa rehocú ako pod vplyvom drog. Ale nie, dostávajú len tú najlepšiu geneticky upravenú kostnú múčku schválenú Európskou úniou. Sem-tam síce nejaká krava zošalie, ale tú potom rýchlo šupneme do kafilérky. Našim ženám pracujúcim na družstve patrí všetka česť, bez nich by si malé deti nemohli každé ráno naliať pohár čerstvého mlieka a s úsmevom na tvári si utrieť hubu od laktózy.

nedeľa 16. decembra 2012

Zo života nezamestnaného

Teda, poviem to na rovinu - vôbec nezávidím všetkým tým pracujúcim ľuďom. Odchádzajú nevyspatí zo svojich domovov skoro ráno ešte za tmy a v treskúcom mraze. To ja nevstávam skôr ako pred 10. hodinou. Von nevystrčím ani čumák, veď aj tak tam nič okrem zimy nie je. Kým pracujúci ľud vykonáva činnosť, ktorú mu niekto nariadil, ja robím len to čo sám chcem. Slobodná vôľa jednotlivca je v mojom prípade naplňovaná na 100%. Kým zamestnanci odchádzajú zo svojich pracovísk a ponáhľajú sa domov, ja sa neponáhľam nikam a teším sa na večer. Bude to dlhá noc, veď kto by išiel spať skôr ako pred polnocou? Och, zabudol som - pracujúci ľud - ten zaspí pri televízore ešte aj pred 21. hodinou. Ja zaspávam s úsmevom na tvári a nedočkavo sa teším na nasledujúci deň v znamení absolútnej slobody.

Tam vonku je to len šedý, bezfarebný a nudný svet kde ľudia celé dni trčia v nezmyselnej práci, ktorú nenávidia a ktorá je každý deň rovnaká. Celé roky života sa scucnú na dni, pretože každý týždeň je taký istý ako ten predchádzajúci, každý deň je len perfektnou kópiou toho predošlého. Ale je to potrebné, kvôli peniazom za ktoré si hodia do huby treťotriedny kus žvanca z hypermarketu a snívajú naivné sny ako vystrihnuté z billboardov. Krajina zaliata slnkom, zelený perfektne pokosený trávnik, veľký nádherný dom a nad krbom rodinná fotografia - milujúci manželia a dve deti, samozrejme chlapec a dievča. A búda pre psa, ktorý šťastne s vyplazeným jazykom behá po trávniku. Naivný telenovelový blábol.

Sú to len prostí ľudia žijúci prosté životy vo väzení modernej doby, ktorí snívajú svoje mainstreamové sny. Systém ich všetkých rozomlel na jednu veľkú hromadu mletého mäsa. Všetci chcú to isté, ale je otázne či sa toho do konca života vôbec dočkajú. Ja som sa naučil už dávno nič nečakať, nič neočakávať a nechcieť od života nič, pretože život dnes je len lacná imitácia masla, ktoré si ja na chlieb natierať nebudem. Verím, že existuje viac ľudí, ktorí hľadajú cestu von z tohto nonsensu do ktorého sa narodili, ale vyzerá to tak, že niet kam uniknúť priatelia. Trčíme tu medzi tými naivnými sprostými spoluobčanmi, ktorí citujú reklamné slogany, sledujú mozgy gumujúci televízny odpad valiaci sa na nich zo všetkých strán a oni sa mu nebránia. Obkľúčili nás banky, korporácie, vlády a všetci chcú riadiť naše životy a manipulovať naše myslenie. Sme tu zaseknutí spolu s ľuďmi, ktorí dostali do rúk šablónu a žijú podľa nej život. Pretože väčšina tak tiež žije a všetko čo robí väčšina je právne. To je ich filozofia. Títo ľudia, ale nevyznávajú žiadnu filozofiu, len ideológiu, ktorej účelom je aby sa človek nikdy neprebral z konzumnej kómy a nevidel pravdu.

Som veľmi rád, že teraz som slobodný človek a nie som súčasťou tej otrockej mašinérie kde ľudia ničia svoje životy kvôli obchodu, peniazom a bohatstvu. Som vďačný za to, že opäť srším nápadmi, ktoré mi chodia na um neustále. Moja inšpirácia sa konečne prebrala z kómy a konečne mám čas tieto idey realizovať. Konečne sa môžem zastaviť a neponáhľať sa. Nemusím neustále sledovať čas a čudovať sa, že prečo mi všetky dni - všetky tie mesiace pretekajú pomedzi prsty.

Vraví sa, že je normálne trčať celé dni v práci a je normálne ísť do supermarketu nakúpiť. V tom prípade teda na normálnosť seriem a chcem žiť nenormálne. Chcem zomrieť ako nenormálny človek, ktorý robil nenormálne veci.

sobota 15. decembra 2012

Foto - Františka a Petra


Tu to vidíte. Mestské fifíčky. Na nohách to má topánky s vysokými podpätkami a hentaké jednodielne niečo čo ledva zakrýva stehná, no montérky to nejsú, to vím určite. Hryze to perlový náhrdelník ako nejaký bobor vetev a držá pózy ako tí prostitútky pri cestách čo vidíte len v meste. Našťastie u nás boli na praxi a to si píšte, že sme ich dali do laty. Domov sa vrátili v bagandžách, bez dlhých farebných nechtov a hentie handry v kerých k nám došli sme hneď prvý deň omotali okolo mopov a vytreli nimi podlahy. Nafasovali pekné maskáče a montérky, to si píšte! Nakoniec sme z nich vysekali normálne ženy keré veďá aj podojiť kravu. Takto by sme mali formovať šeckých mestských fifíkov.

piatok 14. decembra 2012

Citát o sexe

“Som presvedčený, že sex je jedna z najkrásnejších, najprirodzenejších a najprospešnejších vecí aké si môžte kúpiť za peniaze.”


— Steve Martin

štvrtok 13. decembra 2012

Všetci máme radi SOZA

Slovenský ochranný zväz autorský tvrdí, že chráni autorské práva. Takže SOZA chráni autorov autorských práv? A pred čím? Aby si ľudia nemohli vypočuť hudbu? Tým autorom práv je úplne jedno či na nejakej stužkovej - nekomerčnom podujatí - hraje ich hudba. To len SOZA. Táto pijavica parazitujúca na posranom autorskom zákona ryžuje ťažké peniaze.

Ak zhluk ľudí počúva hudbu tak musí platiť licenciu? A za čo? Licenčné poplatky sa platia ak chcem hudbu použiť pre komerčné účely. Stužková, pohreb alebo nejaké tančeky malých detí v kultúrnom dome sú nekomerčné záležitosti. Ja by som zaplatil SOZE hrubé hovno.

SOZA chráni autorov autorských diel pred tým aby ľudia počúvali ich hudbu. Aj ja chcem prispieť k ochrane autorských práv. Ak uvidím pouličného umelca ako hraje na gitare tak naňho zavolám SOZA. Minule jeden na ulici hral niečo od U2 a pochybujem, že zaplatil za licenčné poplatky! Je to zločinec, ktorého by mal postihnúť spravodlivý trest SOZA! Že?

streda 12. decembra 2012

Citát o móde

“Móda nie je nič viac než len umelo vyvolaná epidémia.”

— George Bernard Shaw

utorok 11. decembra 2012

Foto - Blanka



Ľudia už od nepamätí vítali leto s veľkým nadšením. Blanka sa tým teplom doslova opila. V obilnom poli zo seba zhodila vrchné oblečenie a podobne ako americký hipíci v polovici 60. rokov bola v tranze a nasávala slnečné lúče. Nie je isté či takúto náladu spôsobilo len slnko, každopádne tieto fotografie sú skutočne blaživý a aj počas zimy nás na dediny hrejú pri srdci, alebo aj tam nižšie. Bachli sme ich totižto do dedinského kalendára.

pondelok 10. decembra 2012

Besní psi

Takže naša vláda rozdelila psov na neškodných a bojových hafanov. To ale nie je dostatočné riešenie! Treba zaviesť psie preukazy. Tak ako sú zbrojné preukazy. Chceš chovať jorkšíra? Psí preukaz! Pes je zbraň a preto - PSÍ PREUKAZ! Môj návrh zákona:
Každý kto bude chcieť chovať psa musí vyplniť formulár a podať si žiadosť. Pri spracovaní žiadosti sa bude prihliadať na to, či má žiadateľ viac ako 18 rokov, čistý register trestov a či nie je magor. Potom absolvuje kurz, testy, skúšky, prednášky, výtery zadku a úradne si dá overiť 10 kópií z piatich dokladov potrebných na chovanie psa. Následne mu bude zvolený pes pridelený pod identifikačným číslom a bude zaštepený sledovacím zariadením. Majiteľ bude povinný mať psa vždy na vôdzke nie dlhšej ako 2 metre a pes bez ohľadu na rasu bude musieť nosiť náhubok. Ak majiteľ nebude vedieť psa kontrolovať, napr. nebude vedieť docieliť aby pes prestal štekať, tak občan bude mať povinnosť takú skutočnosť nahlásiť policajným zborom a daný pes bude majiteľovi odobratý. Majiteľ potom bude musieť celý proces počínajúc žiadosťou a skúškami absolvovať znova.

nedeľa 9. decembra 2012

Foto - Mária


Minulý rok keď sa zberala kukurica tak mohlo dojsť k veľkej tragédií. Predavačka z potravín Mária vraj zaspala v kukuričnom poli. Čo tam robila nechcela povedať. Nemala na sebe nohavice a ani spodné prádlo, ešte šťastie, že sa do role zatúlal traktorista Jožo a náhodou si ju všimol. Vravel, že tam len tak ležala bez gatí, na ušiach slúchadlá a vzdychala. Keď sa potom kukurica vysekala tak sme tam našli aj stratený vibrátor a záhada bola vyriešená.

sobota 8. decembra 2012

Citát o chytrosti

“Som tak chytrí, že niekedy nerozumiem ani jedinému slovu z toho čo rozprávam.”

— Oscar Wilde

piatok 7. decembra 2012

Nech ide celý svet do riti

Krajina za krajinou sa blíži ku krachu, ale to nedovolíme! Naplníme Euroval miliardami a spasíme svet! USA natlačí nejaké tie doláre a Číňania budú makať non-stop za misku ryže tak ako nikdy. Ratingy pôjdu hore.

Kde sme sa to ocitli? V akom svete? Banky držia za gule vlády a my sa tu hrajeme na vládu ľudu. Riť paľovu demokracia, šikovne maskovaná plutokracia vážení! Parlamentných volieb sa zúčastňujú len naivky a snilkovia. Tí vaši zástupcovia ľudu aj tak vždy konali len v prospech zbohatlíkov, súkromných spoločností a vydieračov. Zločinci podporujúci zločincov! Polícia nie je nástrojom vlády na ochranu ľudu a jeho majetku! Je to prostriedok na potlačenie akéhokoľvek odporu voči moci.

Chápe niekto tú zvrátenú logiku? Španielsko kráča v gréckych šľapajách, štvrtina obyvateľstva tam nemá prácu a EÚ ide dávať peniaze španielskym bankám. Bankám! Je toto nejaká bankokracia, plutokracia alebo čo je toto? Kde sme? Na Marse, v Papui Novej Guinei alebo čo sa to deje? EÚ vymyslí Euroval a kopí v ňom peniaze aby sme sa mohli navzájom zachraňovať, respektíve zachraňovať banky. Keď budeme krachovať všetci tak nás zachráni kto? USA, ktoré akurát tak tlačí nekryté peniaze a všetky americké továrne presunula do Číny? Takže nás zachránia Číňania. Pred kým? Pred čím? Príjmite a priznajte už, preboha, tú skutočnosť, že všetko je pokazené, nič nefunguje a nič sa nedá opraviť. Tá vízia idylického sveta kde ľudia kráčajú k prosperite v ultra demokratickom tolerantnom a spravodlivom svete kde neexistuje chudoba a hladomor je naivná a hodná snilka najväčšieho kalibru.

Prekotili sme sa tu ako zajace, ako najväčšie parazity sme zamorili Zem a aj keď tu bola snaha určitej vplyvnej fanatickej odnože cirkvi na ovplyvnenie ľudskej sexuality nejakým tým umelo vytvoreným vírusom typu HIV, tak nič nepomohlo. Je nás stále viac a viac a vyžierame to tu ako korpulentná žena chladničku uprostred noci. Megakorporácie nás žujú v papuliach ako seno a celú tú zložitú a slávnu ekonomiku i s kapitalizmom drží pri živote lacná čínska pracovná sila vyrábajúca 90% všetkých vecí na svete a porno priemysel - srdce a hnací motor ekonomiky - pumpujúci peniaze a krútiaci ozubené kolesá všetkého od akcií cez cenné papiere až po koberce so strapcami. Pritom čo chce také od života len obyčajný prostý človek? Iba rodinu - základ štátu, prácu šľachtiacu človeka a zdravú prostatu. Nič z toho však už neexistuje! Spoločnosť upadla, systém skolaboval už dávno a my sa váľame v jeho troskách. Morálne princípy sa zosypali a akékoľvek ľudské hodnoty sa stratili. Tá rodina - základ štátu je rozvrátená rozvodmi a faganmi z ktorých naši i vaši synovia nosia kapucne a kvalita hudby je podľa nich určovaná podľa toho, že koľkokrát v pesničke zaznejú slová ako kokot, piča a kurva. Tieto slová vám potom povedia priamo do očí a keby len vám, ale aj babičke a dedkovi, ktorý toto za komunizmu veru nezažili. Dcérenke zrazu začne rásť brucho pretože zdeformovaná súčasná kultúra ju vychovala vo viere, že roztiahnuť nohy treba ešte skôr než nastúpi na strednú školu. Práca šľachtiaca človeka je dnes rakovina pomaly zabíjajúca človeka. Slobodný prístup k informáciám je len prístupom k masmediálnemu nášupu propagandy. Masírovanie mozgov lákavými blyšťavými lžami a dravá honba vo falošnej ľudskej hierarchií na skazený vrchol plný nemorálnosti najhrubšieho zrna kde je štandardom zrážať chudákov na diaľnici vo svojom nadupanom aute alebo šukať za peniaze neplnoleté dievčatá z chudobných rodín.

Niekto ospevoval vzdelanie ako spásu ľudstva. Nebol to môj naivný kamarát a večný snilko v jednej osobe? Vysoké školy sú len výrobnou linkou na zbytočných budižničemov s titulmi. Tí ľudia nič nevedia, nič nechcú robiť, ale chcú brať ťažké peniaze. Honba za dokonalosťou ako za mylným šťastím, pokrytecké nasledovanie falošných televíznych bohov, ktorí vytvárajú štandard a sú vzormi. Ale akými? Vzormi toho ako podvádzať, ničiť a fetovať. Ľudia nebojujú za to v čo veria, za to čo je správne, ale len za to čo im povie niekto iný. Dajú nám do rúk zbrane a postavia nás proti sebe kvôli viere, peniazom, ideológií - hocičomu. Hra mocných, šachová partia krvi. Nikto nechce stlačiť spúšť, ale musíme. Pritom skutočnými nepriateľmi sú tí, ktorými sme riadení a ktorí vydávajú príkazy!

štvrtok 6. decembra 2012

Citát o sne v sne

“Všetko čo vidíme alebo súdime je obyčajný sen v sne.”


— Edgar Allan Poe

streda 5. decembra 2012

The Muffs - Everywhere I Go



The Muffs je menej známa hudobná skupina z Južnej Kalifornie, ktorá nikdy poriadne komerčne neprerazila. Niet preto divu, že som na ňu narazil úplnou náhodou. Líderkou skupiny je speváčka a skladateľka Kim Shattuck, potom tam sú ešte tí dvaja, nechce sa mi to tu moc vypisovať, ale premôžem sa: basgitarista Ronnie Barnett a bubeník Roy McDonald. Ich hudobný štýl mnohí definujú ako punk-pop, ale to je jedno. Som hrdým vlastníkom kompletnej pirátskej diskografie tejto skupiny a zbožňujem ju.

utorok 4. decembra 2012

Dobrovoľná vojenská služba

Človek 1: Mnohým mladým chlapcom by pomohla vojenská disciplína, výcvik stať sa zodpovednými mužmi, nebyť len počítačovo mľandravou generáciou. Určite by to privítali mnohí rodičia, samozrejme aj ich partnerky. Každá žena túžiaca po dobrej rodine dá prednosť zodpovednému mužovi. Treba nájsť však dobrý model (mieru) dobrovoľnosti, prípadne ju posilniť finančným, či iným zvýhodnením, napr. príspevkom na byt, pracovným miestom, aby sa vyrazili tromfy "pacifistov" a "treťosektorákov", ktorí prejdú do útoku nielen preto, že sú za mier, nenávidia zbrane ale, že je to návrh ministerstva "ovládaného" Smerom.

Lujdži: Ja som tá počítačová mľandravá generácia a drtím "kántera" takže viem čo to je páliť z kalašnikova akože "boom headshot" dávam v jednom kuse. Vojenská buzerácia a pucovanie záchodov zubnými kefkami to určite naučí muža zodpovednosti.
Tu skôr treba zaviesť povinnú kuchynskú službu pre ženy aby boli zodpovednejšie. Viete, dnes si ženy myslia, že sú nadradené, úplne zabudli na kuchynské povinnosti a nevedia ovládať ani plynový šporák. Každý muž dá určite prednosť partnerke, ktorá vie uvariť aj niečo iné ako mrazenú pizzu v mikrovlnke.

Človek 2: Jo...to vidím, že si PC generácia :-)

Človek 2: Musím doplniť...Poznám tento postoj, mám takéhoto vnuka... Je to milý, slušný, dobrosrdečný chlapec. Mierumilovný, ako inak. Keby sa mu zadarilo odžiť si 70 rokov v mieri - vojnu ozaj nepotrebuje.
Lenže... Kedy bolo 70 rokov mieru? Príde "zlé" - a bude zle. Vojna nie je iba o buzerácii a pucovaní záchodov. Nie je ani o strieľaní či boji. Určite je ale HODNE o odolnosti, prispôsobivosti... výdrži, psychickej odolnosti... schopnosti zniesť nepríjemné. Tímovosti, spolupatričnosti. Aby som nepokračoval.

Lujdži: Žiadny strach, my sme vždy pripravení, dnes nám netreba vojenskú službu, my bojujeme v betlfílde bed kampeny. Za seba môžem povedať, že ja som cvičený guľometník a tankista. Takže keby ma štát potreboval tak ho budem bez problémov brániť. Absolvoval som aj pár parašutistických zoskokov z vrtuľníku a mám aj zdravotnícky kurz - celé je to o tom zobrať defibrilátor a priložiť ho ranenému na hocijaké miesto na tele a on ožije. Vojenskú taktiku máme v malíku a núbov učíme morálke a cti. Táto virtuálna vojna nás všetkých naučila 3 veci:
1. spolupracovať ako tím
2. Rambo dvojka bol nereálny film
3. na nepriateľa z tesnej blízkosti používať zasadne knajfa

Človek 2: To je fajn...Keby si padol do vody a zostal vonku pri mínus 10...Asi by si od rozkoše poskakoval.

Človek 3: myslím že by od rozkoše poskakoval aj pri +10...
ale virtuálnym knajfom by si nakrájal drievka... a virtuálnou ocieľkou by si založil virtuálny ohník... ktorý by potom virtuálne rozradostený preskakoval na štýl "pacmana"...

Lujdži: Fail vole, pacman neskáče. Internet generation FTW!
Ono pokiaľ bude fungovať internet tak nieto proti komu a za čo bojovať. Obrana vlasti? Ale čo, choďte s ňou niekam, to by bola akurát tak obrana pánov veľkomožných a ich zvrátených mocenských plánov. Ale internet! Ten by som išiel brániť. Virtuálnym knajfom a s M-4 carabine laser sight 30 mag round. A scope. Rozumíte.

Človek 2: Jasné, mladí sú v pohode...Pokiaľ rodičia všetko istia...

Lujdži: Čo? Vy si myslíte že...? Ale kdeže! Bojovalo by sa pri počítačoch so slúchadlami na ušiach. Nechápem prečo máte tú potrebu neustále rozlievať krv a plniť príkazy nejakých vypasených nadradených vládcov. Tieto vojny a boje v mene moci sú zbytočné a nikdy nemali zmysel. Jediné čo po nich ostalo bola len halda mŕtvych na oboch stranách, siroty a plač vdov. Preto žehnajme túto internetovú generáciu ktorá je neškodná a vedie akurát tak len virtuálne vojny. Armáda akurát tak učí ľudí rozmýšľať ako zombie, aj Cranberries to vraveli.

pondelok 3. decembra 2012

Foto - Františka s fúrikom


Keď sa Františka zažere do roboty tak ju od nej ani besná sviňa neodtáhne. S fúrikom jazdí jak Šumachér ve formuli jedna a nenaloží si jeden či dva polená, ale celý kopec ťažkého dreva. Františka neuznáva ženskú bielizeň. Raz prišiel do krčmy policajt, oficiálne len na kofolu a všimol si, že montérky s trakmi zboku nedostatočne zakrývajú Františkine prsia, keďže nenosí podprsenku. Taktne ju požiadal aby lepšie zakryla svoje ženské vnady, pretože v krčme vždy pobehuje veľa malých opitých detí a keby tie pred dovŕšením 18 roku života nedajbože zahliadli ženské prsia tak by sa narušil ich zdravý duševný vývoj (preto je dnes nahota a sex prísne tabu, namiesto toho radšej deťom všade ukazujeme násilie a vraždy aby neboli traumatizované). Františka vtedy rozbila krígeľ plný 12% piva a zhúkla: "Vyzerám ako nejaká filcka?!" Skoro toho policajta poranila rozbitým krígľom, páni moji. Odvtedy už pred dedinou radšej ani policajti nemerajú rýchlosť.

nedeľa 2. decembra 2012

Citát o masmédiach

“Myseľ a emócie môžu byť ovplyvnené médiami. Dav má mentálny vek 5 ročného dieťaťa. Jazyk a starostlivo vybrané slová sú formou vplyvu. Toto je sila sémiotiky a rétoriky. Kontrolovanie prístupu k toku informáciám je kľúčom k moci.”


— Deus Ex: Human Revolution

sobota 1. decembra 2012

Nie sme sami

Určite to už napadlo aj vás: "Zabijem sa." Nie ste sami.

Nedávno som narazil na internete na zaujímavý blog. Veľa, veľa zaujímavých fotografií, ktoré zozbierala a zhromaždila na svojom tumblr mladá žena. Sečné rany na mŕtvolách, nekrofília, satanistické výjavy, ježiš v sexuálnom kontexte, masochistický sex, znásilnenia, rôzne fetiše, depresívne výjavy, Marilyn Manson a oslavovanie smrti. "Tento blog je hlúpy, ale to ste aj vy." píše. Ďalej - popáleniny cigaretou na zadku, seba-poškodzovanie v rôznych formách, dorezané stehná, modriny po celom tele, menštruácia, skrátka zmes násilnej smrti, krvi, brutálneho sexu a pojedania zvratkov. K obrázku kde je na dne špinavého hrnca prstom napísané I WANT TO DIE dodala: "Túto fotografiu reblogujem, pretože v práci umývam takéto hrnce i riady celý deň a uvedená myšlienka ma pri tom napadne aj 60 krát za deň."

Možno si pripadáme ako ojedinelí jednotlivci, ktorí sa nedokážu tešiť zo života. Zdá sa nám, že problém je len v nás keď vidíme žiarivo vysmiatych ľudí a nevieme sa smiať s nimi, tí ale niekde hlboko vo svojom vnútri plačú. Sú to pokrytci. Problém je v nich. My sme realisti a vidíme pravdu. Povedal by som, že niektorí sme až osvietení, tak či tak sme aspoň na tej ceste k osvieteniu. My vidíme, hovoríme a cítime veci také aké sú. Prepletáme sa svetom lží a pretvárky, míňame žiarivé výklady a farebné veselé reklamy prezentujúce falošný svet. My vidíme skrz ilúziu, ktorá tu bola utkaná ako pavučina.

Ľudia si nechcú pripustiť, že umierajú kvôli tejto betónovej džungli a spôsobu života s ktorým ticho súhlasia. Tá smrť je pomalá, škaredá a mainstream ju nazýva život. Masmédia nám ukazujú veselých pacientov s rakovinou, ktorých spočítate na prstoch jednej ruky a ktorí sa vďaka vašej pomoci vyliečia. Pretože svet je dokonalé a skvelé miesto. Všetko treba prezentovať pozitívne a lekárske nálezy negatívne. Masmédia a ich sladké rečičky. Kariéra modelky je dnes jazda po dráhe porno-biznisu. To vám ale nepovedia. Ukážu vám autonehody, ale žiadny strach, zdevastovaná mŕtvola ešte nedávno krásnej ženy je len cenzúrovaná machuľa prípadne čierne vrece. Prezentujú naivné odkazy lásky a romantiky, ale láska je len semeno vystreknuté do tváre. Pekné reportáže o mladých dievčatách v krojoch, ktoré si stále ctia staré zvyky, ale večer si pred web-kamerou pchajú do telesných otvorov písacie potreby.

Ľudia za seba s veľkou dôverou nechajú vládnuť a rozhodovať iných, pretože je to pohodlné a oni tak môžu pokojne viesť svoj konzumný život. Na otázku ako sa máš vždy povedia "ide to" aj keď to nejde. Pretože nechcú kaziť tú iluzórnu dokonalosť sveta. Nasadiť úsmev a "dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer", potom ale prídu domov a zosypú sa ako keď fúknete do domčeku z kariet. Ľuďom ktorých poznajú nepovedia pravdu. Prečo? Aby neboli označkovaní ako chybní a nesprávni. Držia sa väčšinovej mienky. Inak by sa dočkali len toho, že takéto zmýšľanie je nesprávne a šup, šup, nasaď úsmev a "dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer". Idú teda na omegle a tam vám, úplnému cudzincovi, povedia všetky svoje najhoršie obavy, ukážu svoj strach a priznajú plnú mizériu svojej existencie.

To mi pripomína jednu mladú Američanku. Tmavý make-up, tmavé krátke vlasy, tmavá miestnosť: "Je to tu peklo na Zemi. Život je peklo." A ja počúvam. "Už ďalej nevládzem." Som ako spovedník, farár bez viery. Necitujem bibliu, ale texty piesní z 80. rokov. Funguje to. Hoping for the best but expecting the worst. Ona s tým jasne súhlasí. Kážem svoju kázeň. Let us die young or let us live forever. We don't have the power but we never say never. Je až šokovaná z toho ako dobre ju chápem, som spriaznená duša. So many dreams are swinging out of the blue, so many adventures couldn't happened today. Toto je trochu nejasné, ale to nevadí. Vie, že nie je sama.

Svet je teda hnusný a plný nešťastných ľudí. Ale väčšina radšej žije v Matrixe, pretože nevedomosť je sladká a všetci sa tešia na nejaký vysnený posmrtný život, ktorý ale nikdy nepríde. Je len jeden svet, jeden život a ten je všetkým u prdele. Tak ale keď to nechcete vidieť... Nakoniec si podobne ako Goetheho Faust na konci života uvedomíte, že ste vlastne nič nedosiahli, nič nedokázali a všetka vaša práca ktorú ste za život vynaložili bola zbytočná.

piatok 30. novembra 2012

Citát o špalku

“Na tomto svete ma najviac serie, že nič nepočká. Všetko musí byť hneď hotové. Nič a nikto sa nesmie zastaviť, všetko musí byť v pohybe. Najradšej by som medzi ozubené kolesá dnešného sveta vrazil špalok a pozeral ako sa celý doserie.”

— Lujdži

štvrtok 29. novembra 2012

Foto - Dáša


Táto fotografia patrí medzi moje obľúbené. Volám ju "Štyri kravy". Teda vlastne "Tri kravy a Dáša". Pomýlil som sa, fakt. Dáša bola kedysi mestská fifíčka, ale potom jej učaroval Milan z našej dediny, prezývaný "Grgo Milan". Voláme ho tak z toho dôvodu, že vždy keď sa napije piva tak grgá ako keby mal zdochnúť. Zoznámili sa veľmi romanticky, aspoň tak nám to Milan tvrdil. Dáša začala robiť na Úrade práce kam Milan každý mesiac nosil sfalšované potvrdenia o hľadaní zamestnania. Jedného dňa teda prišiel na úrad a za stolom v kancelárií namiesto tej obvyklej starej rašpli sedela Dáša. Milan vtedy vygrgal celú solmizačnú stupnicu. I tak sa začala veľká láska. Začali teda spolu chodiť na romantické prechádzky po maštaliach, spoločne orať role, kydať hnoj a voziť mŕtve poľnohospodárske zvieratá do kafilérie. Dáša si tento život zamilovala, na úrade dala výpoveď a presťahovala sa zo svojho trojizbového bytu v centre mesta do zapadákova kde má Milan na kraji dediny starý malý jednoizbový domček so záhradou na ktorej je latrína. Rok na to ale Milan zhrešil, aj pán farár sa vtedy veľmi zlostil keď zistil, že Milan bol Dáši neverný so 60 kilogramov vážiacou oranžovou tekvicou. Dáši aj bolo čudné, že prečo sú v ich rekordnej tekvici diery: "Ja hlupaňa a keď mi hovoril, že ide len poliať tekvicu tak ja som mu verila!" K rozvodu ale nedošlo. Na dedine ľudia dokážu prekonať partnerskú krízu. Dáša podviedla Milana s rekordne dlhou šalátovou uhorkou a kríza bola zažehnaná.

streda 28. novembra 2012

Mylné významy slov

Čítal som článok o pracovných návykoch, ktorého autorkou bola nejaká vysokoškolská pizda schopná vo vete napísať "zo sebou". Vidieť, že na vysokú školu sa hrnú samí inteligenti.
Dozvedel som sa, že práca človeku prináša priestor na sebarealizáciu. Ja si však myslím, že normálni ľudia s normálnou prácou sa v práci nesebarealizujú a len bezducho plnia zadané úlohy a príkazy. Hovno sebarealizácia!

Ja by som sa teraz chcel zamerať na pojem "pracovné návyky". V skutočnosti sú to otrocké návyky, ktoré majú zmeniť kreatívne ľudské myslenie túžiace po objavovaní na zmýšľanie poslušného robota robiaceho len to čo sa mu povie. Strácajú dlhodobo nezamestnaní ľudia pracovné návyky? Našťastie áno, tohto jedu sa dá zbaviť a človek opäť získava stratený pocit slobody a priestoru na sebarealizáciu. Opak tvrdí propaganda, ktorá sa snaží presvedčiť ľudí o tom, že bez práce sa človek cíti zbytočný a nepotrebný pre spoločnosť. Práveže práca v súčasnom svete je zbytočná činnosť, ktorá jednotlivcovi neprináša nič okrem peňazí a sociálneho kontaktu s ľuďmi, ktorí sú tiež postihnutý pracovnou disciplínou. Peniaze sú len prostriedkom na udržanie otroctva a človeku prinášajú len tú najnižšiu formu satisfakcie. Vykonávanie práce pre nejakú spoločnosť, korporáciu či podnikateľa je mrhanie časom, doslova je to premárnenie desiatok rokov života. Skoro každý deň robíte alebo vytvárate niečo čo pre vás nemá žiadny význam a mizne to v nedohľadne. Vám z toho neostáva nič, teda okrem peňazí a tie sú nedostatočnou náhradou za hodiny, dni, týždne, mesiace a roky vášho života.

Ďalej už budem v článku uvádzať len správne termíny, teda pracovať=otročiť, nezamestnaný=slobodný.

Človek ktorý príde o bezduché otročenie pre korporáciu je spočiatku v šoku, ale čoskoro sa začne vracať do normálu. Najskôr sa spamätá jeho organizmus a celkovo sa zlepší aj jeho zdravotný stav, keďže pre človeka je neprirodzené vstávať skôr ako za úsvitu. Väčšina ľudí ktorá musí otročiť vstáva nasilu už za tmy a to sa pomaly podpisuje na ich duševnom aj fyzickom zdraví. Slobodný človek začína deň s bujarou mysľou sršiacou nápadmi, ktoré chce zrealizovať. A môže. Má na to čas. Nemusí si pýtať dovolenie. Môže hocičo. Svet je jeho. Je pánom svojho času. Svoj život riadi naplno on sám. Kormidlo je v jeho rukách. Bohužiaľ, aby si udržal bývanie a naplnil žalúdok teplým jedlom tak stále potrebuje tie úbohé prostriedky zo sveta otrokov zvané peniaze. Škoda, že len mizivé percento populácie je za svoju sebarealizáciu oplácané peniazmi. Tento finančný problém sa ale dá vyriešiť aj tým, že sa človek nalepí ako pijavica na bohatého partnera/partnerku. Najmä ženy to tak robia od nepamäti. Je to smutné, ale nemôžme byť všetci slobodní, ľudstvo tak ďaleko ešte nepokročilo. Ostáva teda len vytvoriť vzťah parazita a hostiteľa. Ak sa to podarí, tak po dlhšom čase sa človek stáva skutočne človekom a napĺňa zmysel svojej existencie. Sebarealizuje sa a je jedno akým spôsobom. Len uskutočňovanie svojich predstáv a nápadov je tou správnou odpoveďou na otázku: Aký je zmysel života? Slobodný človek teda dokázal rozlúštiť tú Adamsovu 42. Okrem toho sa snaží pomôcť nájsť cestu k slobode ľuďom ktorých väzní fatalizmus. Títo ľudia majú morálku otrokov a celý ich život od kolísky až po hrob je dopredu určený pre každého identicky. Škola, práca, smrť. Inak sa ani žiť v tomto svete nedá, náš osud riadia peniaze a tie ničia morálku slobody. Ale slobodná vôľa musí zvíťaziť!

utorok 27. novembra 2012

Foto - Romana


Niekedy prídu na dzedzinu aj mestskí fifíci. Väčšinou je to v lete. Chodia sa k nám kúpať do našich vodných nádrží kde ťažíme štrk alebo sa máčajú vo vodných korytách. Vo vode po nich vždy ostnú plávať použité kondómy a hovná. Mestské fifíčky sa vždy špacírujú dedinou ako po módnom móle a vystavujú na obdiv plavky podľa poslednej módy. Móda ale nespôsobouje len anorexiu, ale aj stratu akejkoľvej identity jednotlivca.
Bolo to v lete roku 2005. Módne časopisy vtedy kričali: "70. roky sa vracajú! Hippies flower power!" Aj takto sa to potom prejavilo. V to leto prišla na dzedzinu Romana z Prešporku, odnekál z Petešky, tak tomu miestu hovorila, nikdy som o takom nepočul. Ale to je jedno. Ked sa vyzlékla do plavek tak aj starú mať vtedy prekotilo zo stoličky. Niekoľko chlapov bolo z toho pár dní v šoku, len Dežko - dedinský úchyl - bol úplne unesený. O Dežkovi sa ale traduje, že mal medzidruhový sex s každým zverom, takže sa nemôžme čudovať. Romana bola typická obeť zvrátených módnych výstrelkov rodiacich sa v hlavách pomätencov určujúcich módne trendy.

pondelok 26. novembra 2012

Citát o cestovaní

“Ja som tiež prebrázdil USA... ... Prstom po mape.”

— Lujdži

nedeľa 25. novembra 2012

Valné zhromaždenie SPP hlasovalo za zdraženie plynu

Ja vám dám taký plyn! Bude to znieť detinsky, ale ja byť na tom valnom zhromaždení tak si stiahnem gate a naprdím tým nemeckým a francúzskym manažérom do ksichtu. Tu máte plyn! Zadarmo!

Tak ja teda neviem. Budeme stále viac a viac šetriť, potom ale budú korporáciám viac a viac klesať zisky a tak budú viac a viac zvyšovať ceny - nakoniec budeme všetci žiť len z lásky a jazdiť na autách prerobených na buginy, pretože tu bude už len post-apokalyptický svet.

sobota 24. novembra 2012

Citát o strachu

“Neexistuje strach zo smrti, je len strach o život a to je inými slovami vôľa žiť.”

— Lujdži

piatok 23. novembra 2012

Foto - Jaroslava




Cyndi Lauper spievala, že dievčatá sa chcú len zabávať. To je pravda, ale je tu jeden rozdiel medzi dievčatami z mesta a z dzedziny. V meste si mladé ženy predstavujú zábavu tak, že na obed idú s kamarátkami do nejakého obchodného centra a večer sa niekde ožerú, následne sa ráno zobudia pri diaľničnom nadjazde a zistia, že nemajú nohavičky a na stehnách majú niečo zaschnuté. Dievčatá na dzezine tak ako trebárs Jaroslava s kamarátkami idú na obed naháňať kravy a večer sa niekde ožerú, následne sa preberú na prašnej ceste alebo v járku a zistia, že nemajú nohavičky a na stehnách majú niečo zaschnuté. Ten rozdiel medzi ženami z mesta a z dediny je markantný!

štvrtok 22. novembra 2012

Maďarsko chce polovicu Dunaja

Lujdži: Celý Dunaj je náš! Naši predkovia pri jeho brehoch žili, lovili a robili TIE dospelé veci po celé stáročia. Potom sme boli vyhnaní divokými húnskymi kmeňmi jazdiacimi na malých škaredých koňoch ako to dokladuje historik Ján Slota.

Človek 1: Fúúúha. Ty vieš dokladovať tvoj keltský pôvod? Lebo ak nevieš, Slovania sem prišli zo strednej Ázie ...

Lujdži: Zo strednej Ázie sem prišli len čínski dobyvatelia a zanechali v dnešnom Trenčíne nápis na hradnom brale. Slovania vznikli krížením Rusínov s viedenskými kmeňmi.

Človek 2: :DDDDDD

streda 21. novembra 2012

Foto - Silvia


Vidíte? Takto to máme na dzedzine radi. Keď dojde chlap z družstva domov tak žena má naňho čakať v kuchyni pripravená roztiahnuť nohy. Silvia je jedna z tých konzervatívnych žien, ktorá vie ako byť dobrou manželkou. Aj stará mať vraveli: "Chlap má len dve potreby. Buď je hladný alebo nadržaný." Keby vácej žen trávilo vácej času v kuchyniach tak by rozvodovosť klesla na historické minimum.

utorok 20. novembra 2012

Citát o úprimnosti

“Úprimnosť je pekná vlastnosť. Ak by sme ale všetci hovorili pravdu tak by sa svet zrútil.”

— Lujdži

pondelok 19. novembra 2012

Môj bežný deň v práci

Meškám do práce tak ako vždy, ale to nevadí. Nikto sa nestará, okrem mňa tam nebude tak skoro ráno žiadny nadriadený pracovník a čas príchodu sa nikde nezaznamenáva. Tak sa ani neponáhľam a vykračujem si ako na prechádzke. Keď konečne dorazím do práce s 20 minútovým meškaním tak ako prvé spustím v počítači Firefox a dám sťahovať ďalšiu várku porna. Firemný internet je rýchlejší než gepard na dopingu. Bola by škoda plne nevyužiť také skvelé internetové pripojenie. Pracovať začnem až potom keď beží sťahovanie všetkého čo som si na ten deň naplánoval. Po 5 minútach práce zamknem počítač a idem sa vysrať. Na záchode trónim minimálne pol hodinu a potom ešte 10 minút napodobňujem pred zrkadlom Roberta de Nira z filmu Taxi Driver: "To hovoríš mne? To hovoríš mne!?! Pretože nikto iný tu nie je..." Chvíľu zas pracujem, ale len 15 minút pretože musím pobehať nejaké tie internetové noviny, fóra a napísať pár komentárov. To zaberie aj 30 minút a počas dňa sa k tejto činnosti ešte niekoľko krát vraciam. Isteže, niekedy je potrebné pritlačiť na pracovné povinnosti aby sa robota nekopila. Ak ale pracujem príliš dlho, teda viac ako pol hodiny v kuse, tak začnem zaspávať. Je to sladký pocit kedy sa zvuky okolia začnú akoby strácať v diaľke a všetko vôkol sa rozsype na malé zrniečka piesku. Niekedy ani neviem či som hore alebo spím. Všetky predstavy začnú ožívať, občas sa prebudím, ale som ako omámený a práca ma opäť ponorí pod hladinu reality do snového sveta. Niekedy realita prerazí sen veľmi nepekným spôsobom. Pamätám sa na to ako ma zobudil vibrujúci mobil vo vačku a v hlave mi uviazla myšlienka: "...a jej ruka... ... vibrovala? Čože?" Keď sa už konečne blíži koniec pracovnej doby tak odovzdám štafetu a odchádzam o 5 minút skorej, pretože ako sa hovorí "I don't give a fuck".
Myslím si, že za ten plat aký dostávam toho robím veľa. Okrem toho nemám žiadnu poriadnu motiváciu prečo by som mal pracovať ako včelička. Väčšinu kolegov ženie dopredu strach z výpovede, ale myslím si, že strach nie je tá správne motivácia, všakže?

nedeľa 18. novembra 2012

Citát o dopravnej nehode

“Dopravná nehoda na diaľnici? Zas nejaká žena utiekla z kuchyne.”

— Lujdži

sobota 17. novembra 2012

Foto - Jolana


Jolana robí v kravíne. Denne dojí kravy už viac ako 10 rokov, to vám poviem. Tej prešlo cez rúk vácej vemen než vám všetkým mestským fifíkom dokopy! Je to svinský džob. Musíte vstávať skoro za svitania a umývať tie zaleptané kravské vemená, inak by z toho spotrebitelia dostali salmonelózu a následne sračku. Je pravda, že to mléko pasterizujeme, ale nekedy nám to stojí dlhšie, to ket sa Pišta zabudne v krčme, ale tým, že nám stojí dlhšie myslím to mléko, že stojí dlhšie, aj ket je pravda, že nám mužom na dzedzine fakt stojí dlhšie, to robí to mléko, ale čo sem to chcel... No ket to skvasí tak to potom sereme do takých flašek a mestskí fifíci tomu hovorá "acidko". Nevím prečo. My to voláme mléko čo skyslo, ale mestskí fifíci sú ochotní to piť a platiť za to. Šialení mestskí fifíci...

piatok 16. novembra 2012

17.11. - nejaký protest proti pokryvkávajúcim činiteľom

Bude to sci-fi protest, ktorého cieľom bude dosiahnutie fantasy požiadaviek ako: Odstúpenie prezidenta a vlády, vystúpenie SR z EÚ, návrat koruny a iné veci, ktoré by nedosiahol ani 100 000-ový grécky dav vyzbrojený kameňmi a zápalnými fľašami. To čo niekto volá protest ja volám pretŕčanie sa na verejnosti a následné postovanie fotiek na facebook s popismi typu: "Bol som tam, som cool týpek." Ako si správne všimol jeden bloger, dlhodobý protest aj 100 000-ových davov podobne ako v Grécku nevedie k ničomu, jediná zmena sa dosiahne dôsledne a starostlivo pripravovanou revolúciou - nie takou falošnou akú budeme sláviť a pripomínať si. Ide o to vytvoriť teroristické bunky a formou guerilla vojny sabotovať a útočiť na symboly a činiteľov štátnej moci. Mexickú revolúciu neuskutočnili tisícky poďobaných násťročných "hej pozrite sa na mňa tu som" budižničemov v maskách anonymous, ale dlhotrvajúci boj so zbraňou v ruke za práva prostých roľníkov, ktorým brali pôdu "zahraniční investori" (dnes by sme tak povedali). Vy nemáte zbrane. Len Facebook a naivnú vieru v ústavu a demokraciu, ktorá ako vieme existuje len v teoretickej rovine.

A tak si teda 17. novembra len pripomenieme dobre zohranú frašku v ktorom cingajúci ľudkovia s kľúčmi zohrali nevedome hercov v peknej šou počas ktorej komunisti založili eseročky a išlo sa ďalej v novom kabáte. Bodka, šmitec. Západ potreboval rozšíriť trhy, inak by kríza prišla už dávno, my sme boli brzdou tej krízy, ale už je to tu, máme to tu priatelia, brzdná platnička zvaná východná Európa sa tiež opotrebovala.

Radšej by som teraz niečo napísal o inom dni. 14. novembra 2012 bola západná Európa zmietaná masovými protestami pod názvom "Európsky deň akcie a solidarity". Státisíce Grékov, Portugalcov, Španielov, Nemcov a dokonca aj Britov vyšlo do ulíc s oprávneným hnevom. Európska únia je ako zhnitý zemiak, ktorý je napriek tomu prezentovaný ako gurmánska lahôdka najvyššej kvality. Ľudia dali jasne najavo, že sú proti úsporným opatreniam a zvyšovaniu daní. Čo na to Európska únia? Tá s maximálnou drzosťou ide poskytnúť miliardy na záchranu Egypta a zaoberá sa takými vecami, že vo vedení firiem by malo byť viac žien. Neuveriteľné, že predstavitelia únie sú tí najväčší idioti, ale nie je to ani prekvapivé. Idioti sú ambiciózni, aktívni a strkajú sa radi tam kde je teplo - do riti alebo do politiky.

Čo vlastne chceme? Revolúciu? Revolúcia potrebuje odhodlaných ľudí, je jedno či je to kuchárka zo školskej jedálne so zásterou alebo robotník s lopatou. Chce to ľudí, ktorí ako by povedal Emiliano Zapata radšej zomrú na nohách než aby žili na kolenách. Pretože nemá zmysel žiť život o ktorom sme presvedčení, že je nesprávny, to je zbytočné, človek bol stvorený na to aby bojoval za to v čo verí, že je správne. Je to boj za slobodu. Človek chce len byť slobodný, objavovať, tvoriť a vytvárať niečo čo uspokojí jeho túžbu po sebarealizácií. To chce každý človek. Každý nech robí to čo naozaj chce a to čo má preňho zmysel.

Lenže. Celé tisícročia ľudia bažili po slobode a keď ju mali tak obmedzovali druhých. Pretože človek nie je dostatočne vyvinutý na to aby žil slobodne. Slovami Friedricha Nietzscheho: Stále sa čaká na príchod nadčloveka.
Dnes vlády šetria na ľuďoch aby mohli dať peniaze bankám. Európska únia ani nezachraňuje pred krachom štáty, ona zachraňuje tamojšie banky! Už mám dosť života v tejto akože "demokratickej" fraške kde sa hráme na dokonalosť, slobodu a spravodlivosť. Tu už nepomôžu žiadne zákony, novely a reformy, či voľby v ktorých vyhrajú raz modrý, červený alebo zelený so žltými. Treba všetok ten balast zmiesť zo stola. Kde je tá vláda ľudu? Akurát tak v učebniciach teórie.

štvrtok 15. novembra 2012

Foto - Darina


Darina prišla do dediny jednej daždivej noci. Úplne premočená, špinavá od blata a smrdela akoby vlastnou strapatou hlavou čistila kanály. Hneď ju zobral pod svoje krídla pán farár. Vravel, že ju tej noci okúpal a natrel kokosovým mliekom. Deň na to opustil svoj farský úrad a odvtedy sme už o ňom viac nepočuli. Stará mať tak vraveli, že pán farár sa nechal zlákať "ďáblom" v podobe mladej ženy. Darina nosí ukrajinský kroj a po dedine sa pošuškáva, že sa u nás schováva pred zmrzlinovou mafiou.

streda 14. novembra 2012

Citát o ženskom úspechu

“Ženy nevedia dosiahnuť úspech mozgom, ale len tým čo majú medzi nohami.”


— Lujdži

utorok 13. novembra 2012

Pľujem na vašu klobásu

Tak vy si myslíte, že keď sa postavíte nad mŕtvoly mŕtvych bravov a kačíc, rozhodíte štedro rukami naznačujúc, že "môžte žrať" tak je všetko v poriadku? Navrch toho všetkého patetický prednes plný alibistických blábolov. Radšej si dám diétu.

Podnikové večierky sú pokrytecká šou kde sa každý usmieva a pretvaruje ako miluje svojho šéfa. Pľujem na vašu klobásu. A nemyslím ňou váš penis. Vy si ma nekúpite, nezavďačíte a neprepáčite týmto mäsovým výrobkom všetky tie krivdy, ktoré sa udiali pod vašim vedením. Myslíte si, že je čo oslavovať? Akurát tak to, že vy bohatnete. Alebo žeby sa našlo aj niečo iné? Po dlhšom zamyslení, uznávam, skutočne je čo sláviť a koho oslavovať. Tak si teda pripime na poobednú zmenu kde sa robí 8 hodín bez akejkoľvek prestávky, zatrasme rukou neplateným nadčasom, ktoré sú už vraj dopredu zaplatené vo fixnej hrubej mzde, pogratulujme tomu, že robíme za miniatúrny plat, ktorý vám nezvýšia ani po 2 rokoch, uctime si pracovné soboty, ktoré sa ani neobjavujú na výplatnej páske. Dovoľte mi tiež zagratulovať nášmu nadriadenému a manažérovi v jednej osobe, že sa tvári akoby patril k nadradenej rase. Odmietol dať dovolenku zamestnancovi, ktorý chcel ísť na pohreb svojej babičke. Je to skvelý človek, ktorý sa stará o svojich podriadených a má pre nich pochopenie taký spôsobom, že medzi nich radšej ani nechodí a skôr použije telefón než aby prišiel osobne medzi tú podradnú pracovnú zberbu. Vskutku skvelý človek, ktorý nemá ani šajnu ako to na pracovisku chodí a ktorý vynadá zamestnancovi za to, že robí pomaly, pričom ten mu už pol roka hovorí, že sa mu neustále zasekáva a padá počítač. Teraz si spoločne zaspievajme keď je nám tak veselo. O zahraničnom konateľovi našej spoločnosti, ktorý na Slovensku veľkodušne založil firmu aby ušetril, veď Slovákovi stačí za robotu aj kus chleba a kopanec do zadku.

Strašná pretvárka.
Farizejské divadlo.
Predstieraný orgazmus.

pondelok 12. novembra 2012

Citát o moste nad priepasťou

“Život je dnes ako zdolanie úzkeho mosta nad priepasťou. Dá sa ísť po ňom len rovno a dopredu, ale všetci ti tvrdia, že si slobodný a môžeš ísť kamkoľvek.”

— Lujdži

nedeľa 11. novembra 2012

Foto - Ženy a kombajn


Minulý rok bol pre družstevníkov štedrý. Urodilo sa plno obilá a aj slnečnice vyrástli do dvoch metrú. Na konci sezóny bola veliká oslava, víno téklo potokem a potom nekoho napadlo, že naženeme družstevníčky ke kombajnu, reku, že skupinové foto ve spodném prádle. Nikto nenamétal.

sobota 10. novembra 2012

O mojej práci

Väčšina ľudí neznáša svoju prácu, ale aj tak v nej tíško s úsmevom na tvári mrhá svojim životom. Ja robím to isté, plytvám časom, ale nebojím sa to priznať. Nebojím sa povedať, že takýto život neznášam, nemám strach povedať, že niekedy chcem radšej zdochnúť, ja nechodím s falošným úsmevom predstierajúc, že ma baví otročenie.

Z čoho vychádzam? Zo života! Tretina dňa je vždy premárnená. Tretina života je zabitá nezmyselnou prácou alebo získavaním nezmyselných všeobecných vedomostí, ktoré jednoducho nemôžu vo všeobecnosti zaujímať všetkých.

Pracujem v budove s dodrbaným kúrením kde sa fachá 8 hodín bez prestávky, pretože prestávku si môžem urobiť pred začatím pracovnej zmeny. 8 hodín bez prestávky až do noci som otrokom, 8 hodín v kuse vytváram niečo neexistujúce čo pre mňa nemá žiadnu hodnotu. 8 hodín som každý deň mŕtvy muž. Neustála kontrola či každú jednu sekundu robím to čo mám robiť. Namiesto bičov je dnes buzerácia. Kde je tá posraná prestávka? Keď si človek žiada pauzu po 4 hodinách práce, čo by mala byť samozrejmosť, tak dostanem odpoveď, že pauzu si môžem urobiť pred začatím 8 hodinovej pracovnej doby. Toto je čo? Nová Guinea? Pred začatím pracovnej doby je to môj voľný čas a nie posraná pracovná prestávka!

Keďže je veľa práce tak treba robiť rýchlo aby ste všetko stihlo do konca pracovnej zmeny, pretože prácu nadčas vám nikto nezaplatí. Ak sa niečo robí rýchlo vznikajú chyby. Vtedy som zas na vine ja a keď tvrdím, že je toho veľa, tak ešte som obvinený z klamania a zavádzania, pretože vraj toho veľa nie je! Som sledovaný a niekedy nič nerobím, pozerám na monitor a len hýbem kurzorom hore-dole. Kurva prečo asi? Pretože sa tie skurvené dáta zas sekli na ceste zo serveru! Prečo si browsujem vo Firefoxe? Pretože nemám počas tých 8 hodín žiadnu skurvenú prestávku tak si musím vytvárať vlastnú počas pracovnej doby! Pretože nie som kurva robot čo bude 8 hodín nehybne sedieť a bezchybne robiť prácu aj pre dvoch ľudí, potom ešte ostanem nadčas hodinu za ktorú nebudem mať nič a nejaký kokot konateľ firmy si potom bude za moju námahu váľať šunky 1 mesiac v Monaku alebo na Malorke alebo v kej riti na "M".

Na začiatku jedného odstavca som spomínal budovu s dodrbaným kúrením. V zime sa tam sedí pri približne 15 stupňoch Celzia a vám tvrdia, že kúrenie funguje, čo je akási klimatizácia "made in China", ktorá dokáže len fúkať vlažný vzduch. Ten kráp nedokáže vzduch ochladiť a ani poriadne ohriať. Samozrejme, že nadriadený vašim tvrdeniam o nedostatočnom kúrení neverí a tak si musíte priniesť z domu izbový teplomer a odfotiť ho tak aby bolo jasne vidieť kde sa teplomer nachádza a koľko je na ňom stupňov. Nie, nejdete na súd s dôkazovým materiálom, len musíte zamestnávateľovi dokázať, že: "Nie pán Gestapo, nevymýšľam si, naozaj mrznem." Zamestnávateľ potom neochotne nakúpi tie najlacnejšie elektrické ohrievače, ktoré zoskratujú elektrické zásuvky a následne aj samé seba. Elektrické zástrčky zoskratovali jedna po druhej, veľmi kvalitná elektroinštalácia, ale nevadí, ešte je dosť iných takže by bolo zbytočné opravovať ich. Ani vypálené žiarovky na hajzloch netreba vymeniť, veď cez deň je tam dosť svetla. Ak zo záchoda tečie voda na podlahu tak nevadí, hodí sa na zem pošliapaná kartónová škatuľa - tá vodu vsaje.

Raz za čas prídu do firmy potenciálni klienti, vtedy treba naluxovať stoly aby sa leskli ako zrkadlo a prísť vo smokingu. Ženy - žiadne šaty s výstrihmi! Sme distingvovaná firma na vysokej úrovni s elegantnými zamestnancami. To sme vtedy všetci vysmiaty ako pagáče, aj na internetovú stránku firmy sa dávajú fotky vysmiatych zamestnancov ako vysmiaty sedia za veľkými LCD monitormi. Tí zamestnanci, ktorí majú zdechlé 15 palcové monitory s 10 ročnými starými vyblednutým počítačmi - tak tí sa na fotky nedostanú, nie sú reprezentatívny. Ale nevadí, na Vianoce vždy dostanete od zamestnávateľa štrúdel.

Váš nástupný plat je v podstate váš platový strop. Pretože peniaze musí firma investovať do nového softvéru, poznáte to - všetky tie Windows, Microsoft Office a iné kraviny ku ktorým aj 6 ročné decko pozná open source alternatívy, ktoré sú úplne zadarmo aj pre komerčné a firemné využitie. Okrem toho musí zamestnávateľ absolvovať všetky tie strašné niekoľkomesačné dovolenky v exotických krajinách plných polonahých domorodiek. Ja ale nie som zamestnávateľ a preto robím 8 hodín denne bez prestávky, čo som už spomínal a je to prosté, veľmi jednoducho mi to bolo vysvetlené: "Vy si môžte urobiť prestávku. Chcete hodinovú prestávku? Prídete do práce o hodinu skôr a spravte si prestávku pred začiatkom pracovnej doby. Prídete o 2 hodiny skôr a spravte si aj 2 hodiny prestávku. No malo by to zmysel?" Nemalo. Toto je fakt, nespochybniteľný fakt. Nikdy by ma nenapadlo robiť si prestávku pred pracovnou dobou, pretože pred pracovnou dobou je to môj voľný čas, môj súkromný život. Prestávka má byť v priebehu pracovnej doby, ale čo už, táto firma razí filozofiu kokotizmu, takže stále nemám žiadnu prestávku, ale akože ju mám. Pred pracovnou dobou. Aj po pracovnej dobe. Vlastne ja mám pracovnú prestávku 16 hodín denne. Juchú, že super najlepší zamestnávateľ!
Mám taký pocit, že sa už začínam opakovať.

Niekedy sa robí aj v sobotu. Zaujímavé, že odpracované hodiny za sobotu sa nezarátavajú do celkového odrobeného času a nie sú teda ani na výplatnej páske. Nech človek ráta ako ráta, vyjde mu, že odpracoval toľko hodín akoby v sobotu ani nerobil. V sobotu sa vlastne robí zadarmo, ale prečo by sa človek pre firmu neobetoval, nie? Sobota je skrátka súčasťou tých neplatených nadčasov.
Keď sa robí cez sviatok, tak to nie je na výplatnej páske ani poznať. Hrubá i čistá mzda je vždy rovnaká ako v každý iný mesiac, aj napriek tomu že v daný mesiac sa robilo cez 2 štátne sviatky. Pritom by mala byť takáto práca cez sviatok zvýhodnená 50% priemerného zárobku. Sviatok je skrátka tiež súčasťou neplatených nadčasov.
Pamätám sa, že raz bola menšia vzbura. "Chceme vyššie platy! A mikrovlnku!" To vtedy došiel sám najväčší boss až z centrály, dal si na seba dlhý čierny kabát a čierne slnečné okuliare. Stál pred všetkými a vyzeral akoby práve sám pokoril Mount Everest v Humeri, pretože len chudáci chodia na hory pešo. Povedal: "O platoch sa baviť nebudeme, ale mikrovlnka? To nie je žiaden problém." Potom odišiel. Ale musel sa tresknúť po vačku, kúpil takú tmavo-chrómovanú s digitálnym displejom.

Táto práca nie je pre socky, labilné ženy a už vôbec nie pre tehotné ženy, tie by z tejto práce mohli potratiť - čo sa už raz stalo. Skrátka len tí čo sú ako zo žuly a žerú sklo to tu vydržia. Nie tak ako môj predchodca. Prišiel prvý deň do práce a dokonca mal aj po 4 hodinách práce hodinovú prestávku. Potom sa už ale z tej prestávky nikdy nevrátil. Utiekol preč. Možno preto sa tá prestávka zrušila. Aby zamestnancov nenapadlo utiecť alebo vyskočiť z okna.

V budove okrem nás sídlia aj iné firmy. Keď sa robí poplašné cvičenie tak my sa
samozrejme do neho nezapájame, pretože ak by naozaj horelo tak musíme pracovať aj naďalej. Okrem toho by zamestnávateľ určite z vonku zamkol dvere a kričal by spoza nich: "Nevšímajte si toho ohňa a vráťte sa do práce!"

Poviem vám, niekedy v práci spím lebo tá robota je tak neskutočne monotónna a nudná činnosť, že sa jednoducho nedokážem udržať pri vedomí. Každých 30 sekúnd opakujem tú istú pracovnú činnosť 8 hodín denne, čo znamená opakovanie tej istej kraviny 1000 krát za deň. Boha, toto je job, toto je megabullshit keď sa tak nad tým zamyslím. Do riti, veď ja som moderný otrok. My všetci!

piatok 9. novembra 2012

The Raveonettes - Curse The Night



Prvýkrát som na dánskych The Raveonetess narazil pri soundtracku z hry Stubbs the Zombie. Bola to cover verzia My Boyfriend's Back, ktorá bola nahraná s veľkým rešpektom k originálu a páčila sa mi. To bolo ale pred 5 rokmi. Odvtedy som o The Raveonettes viac nepočul. Až do teraz. Na YouTube som narazil na tento majsterštuk a musím zdvihnúť oba palce nahor. Je to čiernobiely dunivo-elektro-indie-post-pop-rock kokteil, ktorý nemusí zachutiť každému.

štvrtok 8. novembra 2012

Citát o črepine v mozgu

“To čo vieš nedokážeš vysvetliť, ale cítiš to. Mal si ten pocit celý život, že so svetom nie je niečo v poriadku. Nevieš čo to je, ale je to tam, ako črepina v mozgu z ktorej šalieš.”


— Matrix

streda 7. novembra 2012

Masívne protesty v Grécku

Lujdži: Street fight! Viac ľudí v uliciach! Ja to chápem. Žili si ako vo vatičke a teraz im tú vatičku chce niekto zobrať. Nikto nechce žiť ako otrok ktorý bude pykať za chyby zvolených zástupcov ľudu ktorých IQ a schopnosť myslieť dopredu bolo na úrovni 6 ročného decka. Chce to milióny protestujúcich! Milióny v celej Európe a aj v tomto našom Banánistane. Chce to úplný kolaps. Viete čo to chce? Treba zraziť tento "dokonalý" moderný civilizovaný peniazmi a konzumom prežraný chamtivý otrocký svet - ZRAZIŤ na kolená! Na kolená vám hovorím! Chcem vidieť tieň vzdoru dopadajúci kam len oko dohliadne! Treba nastoliť vládu ľudu! ĽUDU! A nie kľačať na kolenách pred vládou plutokracie, bankokracie, korporáciokracie a inej kracie a grácie! Grécko sa potápa? Celý svet sa potápa - je ako loď naberajúca vodu a ja budem ten čo bude držať kýblik i lopatku a nie vylievať vodu von, ale kydať ju dnu - na palubu, nech sa topíme rýchlejšie!

Človek 1: Premilený Lujžik. Začal si v angličtine. Prečo si nepokračoval. Toľko rád, čo si tu navrhol to je na tvoje IQ veľa. Neviem, či si to niekde opísal ale z tvojej hlavy to určite nebude. Tvoj návrh "nastoliť vládu ĽUDU" tu už pred tebou navrhoval nejaký Lenin. A predstav si že sa to neujalo.

Lujdži: A s takýmito potom nemajte zľutovanie! Tí budú brániť tento zdochýnajúci kopajúci systém zubami nechtami! To čo vidíte je bežný postup takýchto nosičov pro-systémovej propagandy. Zosmiešniť, spochybniť a prekrútiť akékoľvek slová VZDORU! To sú ich praktiky! Keby mohli tak by aj internet PLNE kontrolovali a cenzurovali. Ja by som bol potom za svoje príspevky odsúdený ako terorista. To by im vyhovovalo, úplná kontrola ľudského myslenia, občania sťa stroje - roboti-otroci, Karel Čapek sa v hrobe obracia a George Orwell - ten vo svojom hrobe už rotuje ako turbína!
Ako si tak pozerám vaše predchádzajúce príspevky tak vy ste tu buď nasadený alebo ste provokatér z presvedčenia. Inými slovami internetový trol. Každému píšete, že nič podstatné nenapísal, stále sa oháňate Leninom a tým ako každý píše pravopisné chyby a už aby viac nepísal. Ste to ale práve vy kto sa nikdy nevyjadruje k téme a len džube ostatných, de facto ste to vy kto nepíše nič podstatné okrem čistých provokácií. V profile uvádzate, že ste ženatý. Asi vám manželka ktoviekoľko mesiacov odopiera sex. Zrejme preto ste taký frustrovaný.
Zľutujme sa páni nad touto stratenou internetovou dušou!

Človek 2: povedané surovo a od srdca, ale ja plne súhlasím. zraziť tento max nespravodlivý a neľudský systém na kolená za akúkoľvek cenu. chvíľu to bude bolieť, ale ľudia majú na to, aby vytvorili svet pre ľudí.. pre ľudí ktorým sa chce a aj vedia pracovať, nie pre bandu skazených a zhýralých miliónarov, čo už nevedia od dobroty čo so sebou a taktiež nie pre bandu pijavíc neschopných vykonávať pravidelne akúkoľvek prácu.. toto je novodobé otroctvo spojené s vymývaním mozgov.. každému podľa jeho práce.. aj toto heslo tu už bolo, ale ešte sa nikdy nestihlo uplatňovať .. ale raz aj to bude, nebude to za 10 rokov, ale príde to..

Človek 3: Nepochybne Marx aj Lenin svojimi charakteristikami kapitalizmu a imperializmu sa čoraz prenikavejšie dostávajú k holej pravde. Vytvorila sa tu orwellovská spoločnosť, rovní a rovnejší, ktorá nemôže takto fungovať a beztrestne trápiť ľudí. Z toho čo sa vyrobí ide stále menšia časť pre samotných výrobcov, pomerne malé skupiny ľudí sa neúmerne obohacujú, teda stále menej prostriedkov zostáva na spotrebu, čo znamená aj viaznutie výroby a keď sa toto niekoľkokrát dookola zopakuje, je spoločnosť v totálnom závoze. Agresívne štáty pristupujú (presne podľa poučiek klasikov M-L) k vojnám, nespravodlivým, dobyvačným, štáty, ktoré bojujú o holé prežitie prídu o všetko (životy ľudí, infraštruktúru, budúcnosť). A toto je alternatíva k socializmu. Kto tu ešte tvrdí, že kapitalizmus a jeho atribúty je to pravé orechové?
Znesiem mínusky, lebo viem od koho sú. Nijakí agenti so zahraničnými grantami od NED či Sorošovej nadácie ma však nepresvedčia, že súčasná podoba systému je niečo príťažlivé.