Teda, poviem to na rovinu - vôbec nezávidím všetkým tým pracujúcim ľuďom. Odchádzajú nevyspatí zo svojich domovov skoro ráno ešte za tmy a v treskúcom mraze. To ja nevstávam skôr ako pred 10. hodinou. Von nevystrčím ani čumák, veď aj tak tam nič okrem zimy nie je. Kým pracujúci ľud vykonáva činnosť, ktorú mu niekto nariadil, ja robím len to čo sám chcem. Slobodná vôľa jednotlivca je v mojom prípade naplňovaná na 100%. Kým zamestnanci odchádzajú zo svojich pracovísk a ponáhľajú sa domov, ja sa neponáhľam nikam a teším sa na večer. Bude to dlhá noc, veď kto by išiel spať skôr ako pred polnocou? Och, zabudol som - pracujúci ľud - ten zaspí pri televízore ešte aj pred 21. hodinou. Ja zaspávam s úsmevom na tvári a nedočkavo sa teším na nasledujúci deň v znamení absolútnej slobody.
Tam vonku je to len šedý, bezfarebný a nudný svet kde ľudia celé dni trčia v nezmyselnej práci, ktorú nenávidia a ktorá je každý deň rovnaká. Celé roky života sa scucnú na dni, pretože každý týždeň je taký istý ako ten predchádzajúci, každý deň je len perfektnou kópiou toho predošlého. Ale je to potrebné, kvôli peniazom za ktoré si hodia do huby treťotriedny kus žvanca z hypermarketu a snívajú naivné sny ako vystrihnuté z billboardov. Krajina zaliata slnkom, zelený perfektne pokosený trávnik, veľký nádherný dom a nad krbom rodinná fotografia - milujúci manželia a dve deti, samozrejme chlapec a dievča. A búda pre psa, ktorý šťastne s vyplazeným jazykom behá po trávniku. Naivný telenovelový blábol.
Sú to len prostí ľudia žijúci prosté životy vo väzení modernej doby, ktorí snívajú svoje mainstreamové sny. Systém ich všetkých rozomlel na jednu veľkú hromadu mletého mäsa. Všetci chcú to isté, ale je otázne či sa toho do konca života vôbec dočkajú. Ja som sa naučil už dávno nič nečakať, nič neočakávať a nechcieť od života nič, pretože život dnes je len lacná imitácia masla, ktoré si ja na chlieb natierať nebudem. Verím, že existuje viac ľudí, ktorí hľadajú cestu von z tohto nonsensu do ktorého sa narodili, ale vyzerá to tak, že niet kam uniknúť priatelia. Trčíme tu medzi tými naivnými sprostými spoluobčanmi, ktorí citujú reklamné slogany, sledujú mozgy gumujúci televízny odpad valiaci sa na nich zo všetkých strán a oni sa mu nebránia. Obkľúčili nás banky, korporácie, vlády a všetci chcú riadiť naše životy a manipulovať naše myslenie. Sme tu zaseknutí spolu s ľuďmi, ktorí dostali do rúk šablónu a žijú podľa nej život. Pretože väčšina tak tiež žije a všetko čo robí väčšina je právne. To je ich filozofia. Títo ľudia, ale nevyznávajú žiadnu filozofiu, len ideológiu, ktorej účelom je aby sa človek nikdy neprebral z konzumnej kómy a nevidel pravdu.
Som veľmi rád, že teraz som slobodný človek a nie som súčasťou tej otrockej mašinérie kde ľudia ničia svoje životy kvôli obchodu, peniazom a bohatstvu. Som vďačný za to, že opäť srším nápadmi, ktoré mi chodia na um neustále. Moja inšpirácia sa konečne prebrala z kómy a konečne mám čas tieto idey realizovať. Konečne sa môžem zastaviť a neponáhľať sa. Nemusím neustále sledovať čas a čudovať sa, že prečo mi všetky dni - všetky tie mesiace pretekajú pomedzi prsty.
Vraví sa, že je normálne trčať celé dni v práci a je normálne ísť do supermarketu nakúpiť. V tom prípade teda na normálnosť seriem a chcem žiť nenormálne. Chcem zomrieť ako nenormálny človek, ktorý robil nenormálne veci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára