Som Lujdži, internetový ubermensch, možno ma už poznáte. Žijem na dzedzine a ľutujem tých mestských fifíkov s ich zdechlými internetmi. Niekto ale musí žiť aj v meste, nemôžme šeci bývať na dzedzine. Rád diskutujem s ľuďmi, ktorí majú dosť síl ísť so mnou do besného lingvistického tanga a ideologicko-filozofického duelu. Vravím vám, najčudnejší ľudia sú tí najlepší ľudia. Všednosť a mainstream je nuda, tak why so serious?

Search

utorok 25. decembra 2012

Hrôza má mnoho podôb

Predstavte si 23 ročnú ženu, ktorá má na ksichte toľko make-upu, že je to až desivé. Videl som už všeličo, ale toto bola hrôza ako z hororu. Ako zženštilý Marilyn Manson vo farebných šatách s kabelkou, ktorého niekto nalíčil maliarskou štetkou a čiernym primalexom. Mal som možnosť vypočuť si jej rozhovor s kamarátkou, ktorá sa asi zrazila s kamiónom prepravujúcim parfumy, pretože takto prevoňané nie sú ani kurvy. Začala sa jedna z tých legendárnych ženských debát o mužoch. To som nevnímal a radšej som vstúpil do svojej vnútornej jaskyne. Fosforeskujúce huby a pod nohami mäkučký mach... Aj tak sa ku mne ale dostalo nasledovné: "...a tak som mu dala kopačky a on ma stále otravuje, že ma miluje a chce sa ku mne vrátiť, no chápeš to, ty kokos? Ja mám na viac. Ale chcú ma len starí muži a tí ktorých by som chcela ja ma nechcú." Odháňajú ťa metlou ako bájnu obludu z nejakej povesti - napadlo mi. Pri ďalšej téme som už bol plne pri zmysloch. Táto osoba, ktorá nevie čo je to “príliš” a “cez čiaru” sa posťažovala na kolegyňu v práci, ktorá jej povedala, že toho make-upu má moc a prehnala to. “Ale veď je to drahá značková kozmetika” obhajovala sa. V tomto prípade neplatí rovnica čím viac tým lepšie. Ak je “moc” na stupnici od 1 do 10 práve tá desiatka tak ona prekročila všetky normy niekoľkonásobne. Ako sa neskôr zmienila, popri svojej práci externe študuje vysokú školu. Teraz sa všetci chyťme niečoho pevného, pretože študuje sociálnu prácu. Neviem či to bolo počuť ako som zadržal v krku ten nával smiechu, ale toto je presne to o čom neustále hovorím: Vysoká škola - továreň na tituly. Sociálna práca je hneď vedľa ekonómie, práva, marketingu, masmediálnej komunikácie, turistického ruchu a plna ďalších “super cool odborov” to najzbytočnejšie a najneužitočnejšie vzdelanie aké existuje. Táto masová výroba “akože” vzdelaných ľudí by mala skončiť. Pretože je rozdiel medzi tým byť vzdelaný a inteligentný. Ja samozrejme - a hovorím to úplne skromne - patrím do tej druhej kategórie. Spomínaná slečna očividne patrila do prvej zo spomínaných kategórií, pretože ako sama na záver dodala, všetko sa len bifľuje a recituje ako básničky, takže naozaj prd vie. Každý druhý pondelok musí osobne prísť do školy urobiť test. Inými slovami musí prísť a niekomu ho tam minimálne vyfajčiť každý druhý týždeň aby prešla. Potom keď úspešne získa titul - veď kto by ho za 400 euro na semester a všetky tie fajky už nezískal - vyjde do sveta a bude čakať, že jej za to zamestnávatelia budú klásť k nohám zlaté tehly a trhať sa o ňu lebo má titul. Je to práve naopak, zamestnávatelia si vyberajú nekvalifikovaných a nevzdelaných aby mali dôvod na to platiť im čo najmenej. Preto vysokoškoláci na úradoch práce šúchajú zadkami lavičky spolu s našimi rómskymi spoluobčanmi. Patria do tej skupiny obyvateľstva z ktorých si zamestnávatelia vyberajú až v poslednom rade.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára