Dešifrujte ženskú reč tela!

Lujdži radí
Top-tip: Tento obrázok si vytlačte a noste ho vždy pri sebe ako ťahák.

Kedysi som bol ako vy - ako zmetená posvätná krava uprostred Bombaja. Myslel som si, že reč - hovorené slovo je hlavným prvkom ľudskej komunikácie. Ale nie je to tak. Ľudia medzi sebou komunikujú rečou tela viac než si myslíte. Hlavne ak ide o komunikáciu medzi mužom a ženou. Poviem vám prečo ste sám, neúspešný a prečo si ho honíte pod sprchou. Pretože nerozumiete ženskej reči tela, nerozoznávate ich signály, neviete čítať medzi riadkami. Tomu je koniec! Nonverbálnej komunikácií sa venujem dlhé roky a špecializujem sa na medziľudské vzťahy. Pripravte si papier a tužku. Začíname.

Rituál zoznámenia je podobný tomu u zvierat. Je to hra tieňov, ale túto metaforu ešte nepochopíte. Muž si pred oslovením neznámej ženy kladie otázky: "ČO jej poviem? ČO urobím?" To je zle. Vždy sa pýtame samého seba: AKO? Dáme si príklad a situáciu z reálneho prostredia.

Autobus
Prostriedky verejnej hromadnej dopravy sú ideálnym miestom na nadviazanie kontaktu a overenie vašich komunikačných skúseností. Má to jednu veľkú výhodu: Váš cieľ pred vami utečie maximálne na nasledujúcej zastávke.

Situácia č. 1
Sedíte pri okne a vedľa vás je voľne miesto. Prisadne si k vám žena. Ak sa vrtí a sedí nepokojne, prípadne do vás drcá zadkom tak na nič nečakajte. Môže to znamenať, že hľadá samca na párenie alebo že má menštruáciu. Overte si to tým, že sa na ňu otočte a pozerajte jej na hruď alebo oblasť panvy. Ak si odsadne tak to znamená, že je kotná a môžete ísť za ňou. Teraz je rad na vás. Stále nič nehovorte. V tomto je to kúzlo neverbálnej komunikácie. Priblížte sa k nej a odniekiaľ z vačku nepatrne povytiahnite kondóm, ale nevyberajte ho, len ho povystrčte a očami naznačte aby si ho všímala. Teraz začína hra na dámu. Bude vás odmietať, ignorovať, možno aj fackovať, kričať alebo volať políciu. To je jedno. Vy budete neústupný a pôjdete za ňou kamkoľvek pôjde. Je to taký rituál, ktorý zoológovia spozorovali aj u tučniakov. Tučniak-samica ignoruje a odmieta tučniaka-samca celé hodiny, ale tým len testuje jeho vytrvalosť a trpezlivosť. Choďte teda neustále za ňou a rozprávajte jej úžasné veci ktoré nie sú pravda - že máte veľa peňazí, veľké auto, veľký dom. Nezabudnite svoju reč podporiť neverbálnou gestikuláciou a plne rozpaženými rukami ukazujte ako "veľa" všetkého máte. Ženy zbožňujú mužov, ktorý majú všetkého veľa a všetko veľké. Úspech je zaručený.

Situácia č. 2
Stále sme v autobuse. Žena ktorá sa vám páči sedí pred vami alebo stojí a je vám otočená chrbtom. Choďte k nej a ak autobus bude v zákrute tak využívajte odstredivú silu na to aby ste do nej telom narážali a vytvárali tak fyzický kontakt. Neskôr sa na ňu úplne nalepte aby na sebe neustále cítila vaše telo. Japonci to volajú nozoki. V Tokiu je bežné, že v preplnenom metre sa muž postaví tesne k žene a chytá ju za zadok alebo prsia. Žena sa spočiatku bráni, ale po chvíli sa zlomí ako zápalka a nechá sa aj prstovať. Ja ale skôr odporúčam drcať do nej skrz oblečenie svojim stoporeným údom. Týmto neverbálnym znakom poviete viac než slovami. Ak s na vás otočí, alebo vám skrátka pozerá do očí tak vy jej nikdy do očí nepozerajte! Váš pohľad má zasadne smerovať do poľa tzv. magického trojuholníka, ktorého 3 vztyčné body sú na prsiach a ohanbí.

Shit is a battlefield
Neverbálna komunikácia sa používa aj tam kde je trápne používať slová. Napríklad ak ste na záchode, vyjdete z kabínky a kolega si pri umývadle umýva ruky. Nebude sa vás pýtať či ste sa dobre vysrali. Len sa na vás pozrie, 2 krát prikývne hlavou a vy tiež súhlasne, ale len veľmi mierne pokývete hlavou a spomalene naňho žmurknete očami akoby ste hovorili: "Bol to boj, ale je to vonku."

Foto - Dorota a Renáta

Je jedno

Je jedno kto ste a čo robíte. Študent, podnikateľ, prostý zamestnanec, celé roky sa točíte v kolotoči stereotypu aby ste prežili zo dňa na deň v tomto materiálnom svete, ktorý vám okrem novopostavených hypermarketov a supermarketov ponúka len ďalšie a ďalšie konzumné maštale. Kupujeme si mobily za stovky eur pretože sme presvedčení, že sú užitočné a potrebné. Tieto lacné sračky, ktorých výrobná cena je pár čínskych šušňov sa u nás veľkolepo predávajú ako klenoty a pritom je to plastový balast, ktorý prestane fungovať hneď potom ako mu vyprší záručná doba. Niekedy aj skôr. Ale v tom momente keď si človek kúpi novú vec, urobí ten malý konzumný objav tak vtedy je šťastný ako blcha. Radosť z novokúpenej veci ale aj tak vydrží len maximálne 2-3 dni.

Môžete si teda gratulovať. Obetovali ste v práci kopu času na to aby vám dali smradľavé peniaze za ktoré ste si kúpili krátkodobú radosť v podobe plastovej sračky, ktorú vám vnútila reklama. Pritom keď sa človek zamyslí, načo mu tá vec vôbec je? Zdá sa mi to akoby to bolo len včera keď sme žiadne mobily nemali a vôbec nám nechýbali. Dnes je svet plný nekonečne dlho telefonujúcich ľudí, ktorí musia informovať všetkých o všetkom, aj o tom aký toaletný papier dnes použili a akú mal farbu.

Deň ide za dňom a všetko sa zdá byť rovnaké. Veci a dianie sa opakuje znova a znova, náš život sa stal zvykom. Všetko čo urobíme je už len zo zvyku. Neustálym opakovaním toho istého doblba sme si vytvorili šablóny a akákoľvek odchýlka od zaužívaného štandardu nám spôsobuje stres. Nemal by byť život ale o objavovaní, o prekvapení, o očakávaní niečoho nového? Dnes nie. Dlhoročné manželstvá alebo vzťahy sa stali spolunažívaním zo zvyku. Prvotný efekt očarenia, niekedy nazývaný tiež láska, sa premenil na prostý zvyk. Poznáš toho človeka vedľa seba, máš ho po ruke - jeho prítomnosť v tvojom živote sa stala zvykom. Kým kedysi ľudia putovali, objavovali a bojovali o prežitie, dnes sú zaseknutý na jednom mieste aj celý život, objavujú akurát tak nové jogurty a iní produkty v hypermarketoch a bojujú tiež akurát tak len s inými nakupujúcimi o výrazne zlacnené mlieko.

Vlády nás presvedčili, že boj je nesprávny, bitka nie je správnym riešením konfliktu a násilím sa nič nedosiahne. Dali nám zákony, majú nás ako psov na vôdzke a držia pri živote ilúzie mierumilovnej ľudskej spoločnosti. Je to ale čudné, že keď sa to vládnej moci hodí, tak vtedy je v poriadku rozdať ľuďom zbrane a nechať proti sebe bojovať dve strany. Toto násilie a smrť je ospravedlňované ako boj za vyššie dobro. Niekedy je ale aj tá smrť vykúpením.

Celu mladosť človek zabije prácou v nejakej posranej spoločnosti kde vynakladá námahu a čas na nezmyselné, ale globálne pre spoločnosť užitočné - čítaj výnosné - činnosti alebo študuje kraviny, ktoré ho všetky ani nezaujímajú. Človek nepotrebuje žiadne peniaze, žiadnu modernú techniku, ktorá sa mu zdá tak dôležitá pre život a hlavne nepotrebuje žiadnu vládu alebo niekoho kto mu bude hovoriť čo robiť a ako žiť. Keby nebol svet zasraný miliardami ľudí a megatonami betónu a iných moderných sračiek tak by mi stačil kus úrodnej pôdy na pestovanie paradajok a uhoriek, kožušiny zo zabitých zvierat, nejaká ostrá palica, primitívne nabrúsené kusy železa a svet kde by bola kotná zver i divoká zver, ktorá by ma chcela zabiť. Každý nový deň by tak bol malý zázrak, že som to do večera prežil. V zime by sme sa zahrabali do zeme, v lete pod prostý prístrešok, ja a nejaká samica homo sapiens sapiens. Zdroj pitnej vody a čarbanice na skaly. Je to tak veľa? Dnes áno. Nech by dnes človek išiel kamkoľvek, všade je coca-cola a moderná civilizácia s byrokraciou a prešpekulovaným zákonmi a nariadeniami, ktoré vytvára degenerovaná ľudská vetva zvaná Právnici.

Celý život som mal pocit, že márnim čas. Neustále som musel robiť všetko podľa scenára, ktorý niekto vymyslel. Nikdy nebol čas na to opýtať sa: "Kto vlastne som?"

Oingo Boingo – Little Girls (Pedobear Anthem)

Neuveriteľne chytľavá skladba. Oingo Boingo bola new wave skupina z 80. rokov, ktorej spevákom bol známy hollywoodsky skladateľ Danny Elfman. Ten zložil túto kontroverznú skladbu zvanú "Little Girls", ktorá avšak nie je propagáciou či oslavou pedofílie, je to práveže satira. V niektorých štátoch bol videoklip k tejto piesni zakázaný. Čo sa týka originálneho videoklipu tak ten pozostáva z desivých záberov v ktorých účinkuje Danny Elfman a ide z neho doslova strach. "Mám rád malé dievčatá, vďaka nim sa cítim tak dobre" - text piesne je podtrhnutý zábermi v ktorých speváka chytajú za trenky neznáme ruky alebo scéna kde sa zobudí v posteli plnej "malých dievčat". Namiesto originálneho videoklipu som si ale dovolil uviesť tu iné, veľmi vydarené video do ktorého autor s remeselnou presnosťou nastrihal zábery z anime Azumanga Daioh, ktoré k pesničke sedia ako riť na šerbeľ a podľa mňa je toto video mnohokrát lepšie než pôvodný videoklip z 80. rokov.
V súčasnosti býva pieseň "Little Girls" spájaná s internetovým mémom Pedobearom, ktorého iste všetci poznáte, keďže bol aj maskotom zimných olympijských hier v roku 2010.

YOUR IP ADDRESS HAS BEEN RECORDED

Citát o revolúcií a jablku

“Revolúcia nie je ako jablko, ktoré spadne keď je zrelé. Musíte jej k tomu pomôcť.”

— Che Guevara

Hrôza má mnoho podôb

Predstavte si 23 ročnú ženu, ktorá má na ksichte toľko make-upu, že je to až desivé. Videl som už všeličo, ale toto bola hrôza ako z hororu. Ako zženštilý Marilyn Manson vo farebných šatách s kabelkou, ktorého niekto nalíčil maliarskou štetkou a čiernym primalexom. Mal som možnosť vypočuť si jej rozhovor s kamarátkou, ktorá sa asi zrazila s kamiónom prepravujúcim parfumy, pretože takto prevoňané nie sú ani kurvy. Začala sa jedna z tých legendárnych ženských debát o mužoch. To som nevnímal a radšej som vstúpil do svojej vnútornej jaskyne. Fosforeskujúce huby a pod nohami mäkučký mach... Aj tak sa ku mne ale dostalo nasledovné: "...a tak som mu dala kopačky a on ma stále otravuje, že ma miluje a chce sa ku mne vrátiť, no chápeš to, ty kokos? Ja mám na viac. Ale chcú ma len starí muži a tí ktorých by som chcela ja ma nechcú." Odháňajú ťa metlou ako bájnu obludu z nejakej povesti - napadlo mi. Pri ďalšej téme som už bol plne pri zmysloch. Táto osoba, ktorá nevie čo je to “príliš” a “cez čiaru” sa posťažovala na kolegyňu v práci, ktorá jej povedala, že toho make-upu má moc a prehnala to. “Ale veď je to drahá značková kozmetika” obhajovala sa. V tomto prípade neplatí rovnica čím viac tým lepšie. Ak je “moc” na stupnici od 1 do 10 práve tá desiatka tak ona prekročila všetky normy niekoľkonásobne. Ako sa neskôr zmienila, popri svojej práci externe študuje vysokú školu. Teraz sa všetci chyťme niečoho pevného, pretože študuje sociálnu prácu. Neviem či to bolo počuť ako som zadržal v krku ten nával smiechu, ale toto je presne to o čom neustále hovorím: Vysoká škola - továreň na tituly. Sociálna práca je hneď vedľa ekonómie, práva, marketingu, masmediálnej komunikácie, turistického ruchu a plna ďalších “super cool odborov” to najzbytočnejšie a najneužitočnejšie vzdelanie aké existuje. Táto masová výroba “akože” vzdelaných ľudí by mala skončiť. Pretože je rozdiel medzi tým byť vzdelaný a inteligentný. Ja samozrejme - a hovorím to úplne skromne - patrím do tej druhej kategórie. Spomínaná slečna očividne patrila do prvej zo spomínaných kategórií, pretože ako sama na záver dodala, všetko sa len bifľuje a recituje ako básničky, takže naozaj prd vie. Každý druhý pondelok musí osobne prísť do školy urobiť test. Inými slovami musí prísť a niekomu ho tam minimálne vyfajčiť každý druhý týždeň aby prešla. Potom keď úspešne získa titul - veď kto by ho za 400 euro na semester a všetky tie fajky už nezískal - vyjde do sveta a bude čakať, že jej za to zamestnávatelia budú klásť k nohám zlaté tehly a trhať sa o ňu lebo má titul. Je to práve naopak, zamestnávatelia si vyberajú nekvalifikovaných a nevzdelaných aby mali dôvod na to platiť im čo najmenej. Preto vysokoškoláci na úradoch práce šúchajú zadkami lavičky spolu s našimi rómskymi spoluobčanmi. Patria do tej skupiny obyvateľstva z ktorých si zamestnávatelia vyberajú až v poslednom rade.

Foto - Vianočné

Lázt chriztméz áj géjv jú máj hárd, end de véry negst déj, jú gejv it evéj... Totok furt púšťame v kravíne ako, vyzerá to ako nejaký neznámy mŕtvy jazyk, ale né, takto by si pan Ľudovít Štúr predstavoval angličtinu. Necpeme sa tým amerikáncom moc do riti? Šak píšme tú ich reč s našú vyslovnoscú, ne? No, ale hen na to foto, to sú naše dojičky, bola vánočná párty v kravíne akože.

Touto fotkou zas strašíme malé dzeci. Hovoríme im, že ked budú zlé tak dojde tento amerikánsky Santa a bude nútiť vaše matky robiť necudné a hanbaté veci. Šecky dzeci na dzedzine sa boja Santu, je to americký gigolo čo vchádza komínom do barákov a znásilňuje šecky ženy uvnitr.

Pred polnočnú vánočnú omšú zvyknú ľudé za kostelem vypúšťať odpadové močové tekutiny, bo to pánbičkárske tlachání býva dosť dlhé. 21. storočí, chápete, a v kostolech furt neni hajzel, aspoň keby pri kostole boli také tí toi toi kadibúdky.

Citát o fekáliach a deťoch

“Do tohto sveta sa neoplatí ani srať hovná, nieto ešte rodiť deti.”

— Lujdži

Promiskuitná doba

Žijeme vo svete kde promiskuita dosiahla svoje vrcholné maximum. Je to šokujúce, keďže odmalička sme vychovávaní rozprávkami o princeznách chrániacich si svoje panenstvo čakajúc na vyvoleného a jediného princa. Avšak to nie je prirodzené. Všetko to bola len manipulácia zo strany cirkvi s tými ich rečičkami typu: "A sľubujete si vernosť", a tak ďalej. Dnes je štandardom, ako ukázal internet, hocičo.

Pripitá matka s podobne cinklou dcérou - úplne nahé samozrejme - robia šou pred webkamerou. Matka tam bľaboce "tip her, tip her". Poznáte ten princíp. Ako registrovaný užívateľ si môžete zameniť skutočné peniaz za tokeny a prihadzovať ich vybranej žene aby niečo predviedla. To sa volá tip. Takže lepia sa tam na seba a potom sa dcéra otočí matke chrbtom, bokom do kamery a berie si vibrátor. "Prečo v tom nie sú batérie?" zatiahne. No nič, začne sa robiť aj tak. Matka je trochu v šoku a bľaboce: "Povedz mi, že to len predstieraš. Tip her, tip her, veď to robí pre nič. Zlatko nerob to, veď to robíš zadarmo." Nakoniec sa celé video skončí záverečnou matkinou vetou: "Zlato, toto musíme robiť oddelene."

Okrem toho som na internete narazil na stránku plnú porna. Nie je to prekvapujúce. Ale akého. Českého. Tí Česi sú promiskuitný z celej Európy asi najviac. Tie Češky sú všade. Celé porno databázy sú plné Češiek, ktoré sú ochotné fotiť komplet nahé alebo točiť porno. Tak to aj vyzerá. Všetky tie weby typu met-art, mpl studios, atď. - vymenujte hocaký iný - nimi prekypujú. A to som zabrdol len do softcore!

Tentoraz som narazil na web, z ktorého pohádza video, ktorého úvod sa dostal aj na YouTube. Volá sa to oprava bicykla. Starý pán okolo 70ky akože opravuje bicykel, točí pedálmi a tak. Úžasný herecký výkon. Niekto zaklope. "Je otvorené, poďte ďalej." povie. Vojde nejaká bruneta, maximálne 20 ročná, starý pán ukáže na bicykel a lámanou angličtinou povie: "Jór bajk iz redy." Dievča si akože obzerá bicykel akoby ho videla prvý raz v živote a starý pán za ňou postáva. Potom ale z ničoho nič jeho ruka vystrelí ako raketa a siahne jej až... presne tak, až tam. Rýchly prestrih s detailom na jej šokovanú tvár, na ktorej je vidieť, že tento záber točili mnohokrát krát dokým konečne dokázala zadržať smiech. Povie mu akoby prvý raz čítala anglický text: "Nó, nó, nó mistér." A on povie: "Jés, jés, jés, gérl!" Je to vtipné, to sa musí uznať. Dievča nemá peniaze na zapletenie opraveného bicykla a tak starý pán hovorí: "Suk a kuk." A ona to zopakuje: "Sek a kok?" A on znova: "Suk a kuk!" Majstrovské dielo. Na Oskara.

Vypátral som zdroj a očividne všetky videá pochádzajú z Česka. Starí páni a mladé slečny. České ulice, české reklamy, česká diaľnica a šukanie na kapote českej Felície. Všetko starý penzisti a mladé akoby povedal Satinský - čučoriedky.

Taká promiskuita je to dnes! Už 13 ročná žiačka nechá svojho spolužiaka aby ju chytal za jej prsia vo vývoji. Záchody na základných školách sú svedkami takých sexuálnych praktík študentov, ktoré ich rodičia objavili až po 30-ke. A toto sa deje vážení. Tam vonku za tou fasádou dokonalosti a morálnosti. Deväťtisíc penisov práve v tejto chvíli znásilňuje malé deti!

Foto - Mamča na traktóre

No a tu je moja mamča, samozrejme na traktóre. Už mi je jasné prečo sa do nej kedysi otec zapozeral. Pretože mala malotraktor. Bola z bohatej rodiny, ktorá vlastnila plno pozemkov o ktoré sa bili s komunistami. Nakoniec prišli o všetko. Vtedy sa šance chytil moj tata, ktorý mal plno bonov takže sa mu hneď hodila okolo krku.

Citát o ženskej mysli

“Veľká otázka, ktorá nikdy nebola zodpovedaná a na ktorú som ani ja sám nebol schopný nájsť odpoveď, napriek svojmu tridsaťročnému štúdiu ženskej mysle, je: “Čo vlastne žena chce?”

— Sigmund Freud

“Odpoveď je jednoduchá Zigy. Žena chce len variť a upratovať v kuchyni.”

— Lujdži

“Dovolím si oponovať. Dievčatá sa chcú len zabávať.”

— Cyndi Lauper

Veď peniaze sú najdôležitejšie

S týmto svetom sa deje niečo nenormálne, nechutné a skazené. Reklamy do ľudí hučia aby si kúpili už aj radosť alebo oddych. Dnes sa dá všetko predať a kúpiť. Cestujem v autobuse a som svedkom toho ako škôlkárka skalopevne tvrdí svojej matke: "Veď o peniaze tam išlo, to je dôležité. Peniaze sú najdôležitejšie." Všetci ľudia vôkol čítajú Nový Čas a najviac ich zaujme článok o veverici, ktorá sa zasekla v klietke na holuby. Fotka tej veverici zaberá 1 stranu. Tomu teda hovorím podstatné informácie. Alebo super-dlhý článok o tom ako nejakého účastníka v reality šou podviedla manželka. Veľký nadpis sa pýta: "Je 2 mesačná "x" jeho dcéra?" Sú to úplne bezvýznamné správy a informácie, ale napriek tomu žiadané a čítané ľuďmi pre ktorých sú hrdinami, vzormi a veľkými osobnosťami Desperádo, Geissenová, Martinka z Turca a Mojsej. Tieto mená sú pre niekoho známejšie než abeceda, ale mňa stálo veľa námahy vyhľadať spomínaných "postmoderných idolov" verejnosti.

Žeby sa mi podarilo uniknúť vymývaniu mozgov? To čoho som denne svedkom je výsledkom dlhodobého a sofistikovaného vymývania mozgov. Už malým deťom je nenápadne podprahovo podsúvané, že najdôležitejšie ľudské hodnoty sú peniaze a bohatstvo. Postupne nadobúdajú aj takým dojmom, že súčasťou priateľstva je zrada, k láske patrí nevera a človeka poznáš podľa výšky bankového konta.

Pripadám si ako jediný, ktorý odolal premyslenému marketingu, propagande, moci peňazí a naivným demokratickým voľbám. Prvý raz som volil Paliho Kapurku a druhý raz som povedal, že seriem na celé to pokrytecké volebné divadielko. Reklamy sa ma snažili chytľavými sloganmi a hypnotickými pesničkami presvedčiť, že potrebujem dotykový mobilný telefón, tablet a iné nepraktické neužitočné blbosti, ktoré sú "in". Peňazí mám dosť, ale nie som konzumný zombie, ktorému reklamy do hlavy nainštalovali podprahový spúšťač vzbudzujúci nutkanie kúpiť všetko čo som videl v televízií.

Citát o živote a utrpení

“Väčšina ľudí dostane zo svojich životov slušné množstvo zábavy, ale život ako celok je utrpenie a len veľmi mladí alebo veľmi hlúpi ľudia si môžu myslieť niečo iné.”

— George Orwell

Foto - Skupinová na družstve

Tu vidíte hrdé zamestnankyne nášho dedinského družstva, vy mestskí fifíci to voláte "farma". Toto je ten život na dedine - veselý. Ak je človek šťastný a robí svoju prácu dobre tak sú veselé aj kravky o ktoré sa stará. Len sa pozrite na naše kravky (tie naľavo). Temer by ste mohli povedať, že tie kravy sa rehocú ako pod vplyvom drog. Ale nie, dostávajú len tú najlepšiu geneticky upravenú kostnú múčku schválenú Európskou úniou. Sem-tam síce nejaká krava zošalie, ale tú potom rýchlo šupneme do kafilérky. Našim ženám pracujúcim na družstve patrí všetka česť, bez nich by si malé deti nemohli každé ráno naliať pohár čerstvého mlieka a s úsmevom na tvári si utrieť hubu od laktózy.

Zo života nezamestnaného

Teda, poviem to na rovinu - vôbec nezávidím všetkým tým pracujúcim ľuďom. Odchádzajú nevyspatí zo svojich domovov skoro ráno ešte za tmy a v treskúcom mraze. To ja nevstávam skôr ako pred 10. hodinou. Von nevystrčím ani čumák, veď aj tak tam nič okrem zimy nie je. Kým pracujúci ľud vykonáva činnosť, ktorú mu niekto nariadil, ja robím len to čo sám chcem. Slobodná vôľa jednotlivca je v mojom prípade naplňovaná na 100%. Kým zamestnanci odchádzajú zo svojich pracovísk a ponáhľajú sa domov, ja sa neponáhľam nikam a teším sa na večer. Bude to dlhá noc, veď kto by išiel spať skôr ako pred polnocou? Och, zabudol som - pracujúci ľud - ten zaspí pri televízore ešte aj pred 21. hodinou. Ja zaspávam s úsmevom na tvári a nedočkavo sa teším na nasledujúci deň v znamení absolútnej slobody.

Tam vonku je to len šedý, bezfarebný a nudný svet kde ľudia celé dni trčia v nezmyselnej práci, ktorú nenávidia a ktorá je každý deň rovnaká. Celé roky života sa scucnú na dni, pretože každý týždeň je taký istý ako ten predchádzajúci, každý deň je len perfektnou kópiou toho predošlého. Ale je to potrebné, kvôli peniazom za ktoré si hodia do huby treťotriedny kus žvanca z hypermarketu a snívajú naivné sny ako vystrihnuté z billboardov. Krajina zaliata slnkom, zelený perfektne pokosený trávnik, veľký nádherný dom a nad krbom rodinná fotografia - milujúci manželia a dve deti, samozrejme chlapec a dievča. A búda pre psa, ktorý šťastne s vyplazeným jazykom behá po trávniku. Naivný telenovelový blábol.

Sú to len prostí ľudia žijúci prosté životy vo väzení modernej doby, ktorí snívajú svoje mainstreamové sny. Systém ich všetkých rozomlel na jednu veľkú hromadu mletého mäsa. Všetci chcú to isté, ale je otázne či sa toho do konca života vôbec dočkajú. Ja som sa naučil už dávno nič nečakať, nič neočakávať a nechcieť od života nič, pretože život dnes je len lacná imitácia masla, ktoré si ja na chlieb natierať nebudem. Verím, že existuje viac ľudí, ktorí hľadajú cestu von z tohto nonsensu do ktorého sa narodili, ale vyzerá to tak, že niet kam uniknúť priatelia. Trčíme tu medzi tými naivnými sprostými spoluobčanmi, ktorí citujú reklamné slogany, sledujú mozgy gumujúci televízny odpad valiaci sa na nich zo všetkých strán a oni sa mu nebránia. Obkľúčili nás banky, korporácie, vlády a všetci chcú riadiť naše životy a manipulovať naše myslenie. Sme tu zaseknutí spolu s ľuďmi, ktorí dostali do rúk šablónu a žijú podľa nej život. Pretože väčšina tak tiež žije a všetko čo robí väčšina je právne. To je ich filozofia. Títo ľudia, ale nevyznávajú žiadnu filozofiu, len ideológiu, ktorej účelom je aby sa človek nikdy neprebral z konzumnej kómy a nevidel pravdu.

Som veľmi rád, že teraz som slobodný človek a nie som súčasťou tej otrockej mašinérie kde ľudia ničia svoje životy kvôli obchodu, peniazom a bohatstvu. Som vďačný za to, že opäť srším nápadmi, ktoré mi chodia na um neustále. Moja inšpirácia sa konečne prebrala z kómy a konečne mám čas tieto idey realizovať. Konečne sa môžem zastaviť a neponáhľať sa. Nemusím neustále sledovať čas a čudovať sa, že prečo mi všetky dni - všetky tie mesiace pretekajú pomedzi prsty.

Vraví sa, že je normálne trčať celé dni v práci a je normálne ísť do supermarketu nakúpiť. V tom prípade teda na normálnosť seriem a chcem žiť nenormálne. Chcem zomrieť ako nenormálny človek, ktorý robil nenormálne veci.

Foto - Františka a Petra

Tu to vidíte. Mestské fifíčky. Na nohách to má topánky s vysokými podpätkami a hentaké jednodielne niečo čo ledva zakrýva stehná, no montérky to nejsú, to vím určite. Hryze to perlový náhrdelník ako nejaký bobor vetev a držá pózy ako tí prostitútky pri cestách čo vidíte len v meste. Našťastie u nás boli na praxi a to si píšte, že sme ich dali do laty. Domov sa vrátili v bagandžách, bez dlhých farebných nechtov a hentie handry v kerých k nám došli sme hneď prvý deň omotali okolo mopov a vytreli nimi podlahy. Nafasovali pekné maskáče a montérky, to si píšte! Nakoniec sme z nich vysekali normálne ženy keré veďá aj podojiť kravu. Takto by sme mali formovať šeckých mestských fifíkov.

Citát o sexe

“Som presvedčený, že sex je jedna z najkrásnejších, najprirodzenejších a najprospešnejších vecí aké si môžte kúpiť za peniaze.”

— Steve Martin

Všetci máme radi SOZA

Slovenský ochranný zväz autorský tvrdí, že chráni autorské práva. Takže SOZA chráni autorov autorských práv? A pred čím? Aby si ľudia nemohli vypočuť hudbu? Tým autorom práv je úplne jedno či na nejakej stužkovej - nekomerčnom podujatí - hraje ich hudba. To len SOZA. Táto pijavica parazitujúca na posranom autorskom zákona ryžuje ťažké peniaze.

Ak zhluk ľudí počúva hudbu tak musí platiť licenciu? A za čo? Licenčné poplatky sa platia ak chcem hudbu použiť pre komerčné účely. Stužková, pohreb alebo nejaké tančeky malých detí v kultúrnom dome sú nekomerčné záležitosti. Ja by som zaplatil SOZE hrubé hovno.

SOZA chráni autorov autorských diel pred tým aby ľudia počúvali ich hudbu. Aj ja chcem prispieť k ochrane autorských práv. Ak uvidím pouličného umelca ako hraje na gitare tak naňho zavolám SOZA. Minule jeden na ulici hral niečo od U2 a pochybujem, že zaplatil za licenčné poplatky! Je to zločinec, ktorého by mal postihnúť spravodlivý trest SOZA! Že?

Citát o móde

“Móda nie je nič viac než len umelo vyvolaná epidémia.”

— George Bernard Shaw

Foto - Blanka

Ľudia už od nepamätí vítali leto s veľkým nadšením. Blanka sa tým teplom doslova opila. V obilnom poli zo seba zhodila vrchné oblečenie a podobne ako americký hipíci v polovici 60. rokov bola v tranze a nasávala slnečné lúče. Nie je isté či takúto náladu spôsobilo len slnko, každopádne tieto fotografie sú skutočne blaživý a aj počas zimy nás na dediny hrejú pri srdci, alebo aj tam nižšie. Bachli sme ich totižto do dedinského kalendára.

Besní psi

Takže naša vláda rozdelila psov na neškodných a bojových hafanov. To ale nie je dostatočné riešenie! Treba zaviesť psie preukazy. Tak ako sú zbrojné preukazy. Chceš chovať jorkšíra? Psí preukaz! Pes je zbraň a preto - PSÍ PREUKAZ! Môj návrh zákona:

Každý kto bude chcieť chovať psa musí vyplniť formulár a podať si žiadosť. Pri spracovaní žiadosti sa bude prihliadať na to, či má žiadateľ viac ako 18 rokov, čistý register trestov a či nie je magor. Potom absolvuje kurz, testy, skúšky, prednášky, výtery zadku a úradne si dá overiť 10 kópií z piatich dokladov potrebných na chovanie psa. Následne mu bude zvolený pes pridelený pod identifikačným číslom a bude zaštepený sledovacím zariadením. Majiteľ bude povinný mať psa vždy na vôdzke nie dlhšej ako 2 metre a pes bez ohľadu na rasu bude musieť nosiť náhubok. Ak majiteľ nebude vedieť psa kontrolovať, napr. nebude vedieť docieliť aby pes prestal štekať, tak občan bude mať povinnosť takú skutočnosť nahlásiť policajným zborom a daný pes bude majiteľovi odobratý. Majiteľ potom bude musieť celý proces počínajúc žiadosťou a skúškami absolvovať znova.

Foto - Mária

Minulý rok keď sa zberala kukurica tak mohlo dojsť k veľkej tragédií. Predavačka z potravín Mária vraj zaspala v kukuričnom poli. Čo tam robila nechcela povedať. Nemala na sebe nohavice a ani spodné prádlo, ešte šťastie, že sa do role zatúlal traktorista Jožo a náhodou si ju všimol. Vravel, že tam len tak ležala bez gatí, na ušiach slúchadlá a vzdychala. Keď sa potom kukurica vysekala tak sme tam našli aj stratený vibrátor a záhada bola vyriešená.

Citát o chytrosti

“Som tak chytrí, že niekedy nerozumiem ani jedinému slovu z toho čo rozprávam.”

— Oscar Wilde

Nech ide celý svet do riti

Krajina za krajinou sa blíži ku krachu, ale to nedovolíme! Naplníme Euroval miliardami a spasíme svet! USA natlačí nejaké tie doláre a Číňania budú makať non-stop za misku ryže tak ako nikdy. Ratingy pôjdu hore.

Kde sme sa to ocitli? V akom svete? Banky držia za gule vlády a my sa tu hrajeme na vládu ľudu. Riť paľovu demokracia, šikovne maskovaná plutokracia vážení! Parlamentných volieb sa zúčastňujú len naivky a snilkovia. Tí vaši zástupcovia ľudu aj tak vždy konali len v prospech zbohatlíkov, súkromných spoločností a vydieračov. Zločinci podporujúci zločincov! Polícia nie je nástrojom vlády na ochranu ľudu a jeho majetku! Je to prostriedok na potlačenie akéhokoľvek odporu voči moci.

Chápe niekto tú zvrátenú logiku? Španielsko kráča v gréckych šľapajách, štvrtina obyvateľstva tam nemá prácu a EÚ ide dávať peniaze španielskym bankám. Bankám! Je toto nejaká bankokracia, plutokracia alebo čo je toto? Kde sme? Na Marse, v Papui Novej Guinei alebo čo sa to deje? EÚ vymyslí Euroval a kopí v ňom peniaze aby sme sa mohli navzájom zachraňovať, respektíve zachraňovať banky. Keď budeme krachovať všetci tak nás zachráni kto? USA, ktoré akurát tak tlačí nekryté peniaze a všetky americké továrne presunula do Číny? Takže nás zachránia Číňania. Pred kým? Pred čím? Príjmite a priznajte už, preboha, tú skutočnosť, že všetko je pokazené, nič nefunguje a nič sa nedá opraviť. Tá vízia idylického sveta kde ľudia kráčajú k prosperite v ultra demokratickom tolerantnom a spravodlivom svete kde neexistuje chudoba a hladomor je naivná a hodná snilka najväčšieho kalibru.

Prekotili sme sa tu ako zajace, ako najväčšie parazity sme zamorili Zem a aj keď tu bola snaha určitej vplyvnej fanatickej odnože cirkvi na ovplyvnenie ľudskej sexuality nejakým tým umelo vytvoreným vírusom typu HIV, tak nič nepomohlo. Je nás stále viac a viac a vyžierame to tu ako korpulentná žena chladničku uprostred noci. Megakorporácie nás žujú v papuliach ako seno a celú tú zložitú a slávnu ekonomiku i s kapitalizmom drží pri živote lacná čínska pracovná sila vyrábajúca 90% všetkých vecí na svete a porno priemysel - srdce a hnací motor ekonomiky - pumpujúci peniaze a krútiaci ozubené kolesá všetkého od akcií cez cenné papiere až po koberce so strapcami. Pritom čo chce také od života len obyčajný prostý človek? Iba rodinu - základ štátu, prácu šľachtiacu človeka a zdravú prostatu. Nič z toho však už neexistuje! Spoločnosť upadla, systém skolaboval už dávno a my sa váľame v jeho troskách. Morálne princípy sa zosypali a akékoľvek ľudské hodnoty sa stratili. Tá rodina - základ štátu je rozvrátená rozvodmi a faganmi z ktorých naši i vaši synovia nosia kapucne a kvalita hudby je podľa nich určovaná podľa toho, že koľkokrát v pesničke zaznejú slová ako kokot, piča a kurva. Tieto slová vám potom povedia priamo do očí a keby len vám, ale aj babičke a dedkovi, ktorý toto za komunizmu veru nezažili. Dcérenke zrazu začne rásť brucho pretože zdeformovaná súčasná kultúra ju vychovala vo viere, že roztiahnuť nohy treba ešte skôr než nastúpi na strednú školu. Práca šľachtiaca človeka je dnes rakovina pomaly zabíjajúca človeka. Slobodný prístup k informáciám je len prístupom k masmediálnemu nášupu propagandy. Masírovanie mozgov lákavými blyšťavými lžami a dravá honba vo falošnej ľudskej hierarchií na skazený vrchol plný nemorálnosti najhrubšieho zrna kde je štandardom zrážať chudákov na diaľnici vo svojom nadupanom aute alebo šukať za peniaze neplnoleté dievčatá z chudobných rodín.

Niekto ospevoval vzdelanie ako spásu ľudstva. Nebol to môj naivný kamarát a večný snilko v jednej osobe? Vysoké školy sú len výrobnou linkou na zbytočných budižničemov s titulmi. Tí ľudia nič nevedia, nič nechcú robiť, ale chcú brať ťažké peniaze. Honba za dokonalosťou ako za mylným šťastím, pokrytecké nasledovanie falošných televíznych bohov, ktorí vytvárajú štandard a sú vzormi. Ale akými? Vzormi toho ako podvádzať, ničiť a fetovať. Ľudia nebojujú za to v čo veria, za to čo je správne, ale len za to čo im povie niekto iný. Dajú nám do rúk zbrane a postavia nás proti sebe kvôli viere, peniazom, ideológií - hocičomu. Hra mocných, šachová partia krvi. Nikto nechce stlačiť spúšť, ale musíme. Pritom skutočnými nepriateľmi sú tí, ktorými sme riadení a ktorí vydávajú príkazy!

Citát o sne v sne

“Všetko čo vidíme alebo súdime je obyčajný sen v sne.”

— Edgar Allan Poe

The Muffs - Everywhere I Go

The Muffs je menej známa hudobná skupina z Južnej Kalifornie, ktorá nikdy poriadne komerčne neprerazila. Niet preto divu, že som na ňu narazil úplnou náhodou. Líderkou skupiny je speváčka a skladateľka Kim Shattuck, potom tam sú ešte tí dvaja, nechce sa mi to tu moc vypisovať, ale premôžem sa: basgitarista Ronnie Barnett a bubeník Roy McDonald. Ich hudobný štýl mnohí definujú ako punk-pop, ale to je jedno. Som hrdým vlastníkom kompletnej pirátskej diskografie tejto skupiny a zbožňujem ju.

Dobrovoľná vojenská služba

Človek 1: Mnohým mladým chlapcom by pomohla vojenská disciplína, výcvik stať sa zodpovednými mužmi, nebyť len počítačovo mľandravou generáciou. Určite by to privítali mnohí rodičia, samozrejme aj ich partnerky. Každá žena túžiaca po dobrej rodine dá prednosť zodpovednému mužovi. Treba nájsť však dobrý model (mieru) dobrovoľnosti, prípadne ju posilniť finančným, či iným zvýhodnením, napr. príspevkom na byt, pracovným miestom, aby sa vyrazili tromfy "pacifistov" a "treťosektorákov", ktorí prejdú do útoku nielen preto, že sú za mier, nenávidia zbrane ale, že je to návrh ministerstva "ovládaného" Smerom.

Lujdži: Ja som tá počítačová mľandravá generácia a drtím "kántera" takže viem čo to je páliť z kalašnikova akože "boom headshot" dávam v jednom kuse. Vojenská buzerácia a pucovanie záchodov zubnými kefkami to určite naučí muža zodpovednosti.
Tu skôr treba zaviesť povinnú kuchynskú službu pre ženy aby boli zodpovednejšie. Viete, dnes si ženy myslia, že sú nadradené, úplne zabudli na kuchynské povinnosti a nevedia ovládať ani plynový šporák. Každý muž dá určite prednosť partnerke, ktorá vie uvariť aj niečo iné ako mrazenú pizzu v mikrovlnke.

Človek 2: Jo...to vidím, že si PC generácia :-)

Človek 2: Musím doplniť...Poznám tento postoj, mám takéhoto vnuka... Je to milý, slušný, dobrosrdečný chlapec. Mierumilovný, ako inak. Keby sa mu zadarilo odžiť si 70 rokov v mieri - vojnu ozaj nepotrebuje.
Lenže... Kedy bolo 70 rokov mieru? Príde "zlé" - a bude zle. Vojna nie je iba o buzerácii a pucovaní záchodov. Nie je ani o strieľaní či boji. Určite je ale HODNE o odolnosti, prispôsobivosti... výdrži, psychickej odolnosti... schopnosti zniesť nepríjemné. Tímovosti, spolupatričnosti. Aby som nepokračoval.

Lujdži: Žiadny strach, my sme vždy pripravení, dnes nám netreba vojenskú službu, my bojujeme v betlfílde bed kampeny. Za seba môžem povedať, že ja som cvičený guľometník a tankista. Takže keby ma štát potreboval tak ho budem bez problémov brániť. Absolvoval som aj pár parašutistických zoskokov z vrtuľníku a mám aj zdravotnícky kurz - celé je to o tom zobrať defibrilátor a priložiť ho ranenému na hocijaké miesto na tele a on ožije. Vojenskú taktiku máme v malíku a núbov učíme morálke a cti. Táto virtuálna vojna nás všetkých naučila 3 veci:
1. spolupracovať ako tím
2. Rambo dvojka bol nereálny film
3. na nepriateľa z tesnej blízkosti používať zasadne knajfa

Človek 2: To je fajn...Keby si padol do vody a zostal vonku pri mínus 10...Asi by si od rozkoše poskakoval.

Človek 3: myslím že by od rozkoše poskakoval aj pri +10...
ale virtuálnym knajfom by si nakrájal drievka... a virtuálnou ocieľkou by si založil virtuálny ohník... ktorý by potom virtuálne rozradostený preskakoval na štýl "pacmana"...

Lujdži: Fail vole, pacman neskáče. Internet generation FTW!
Ono pokiaľ bude fungovať internet tak nieto proti komu a za čo bojovať. Obrana vlasti? Ale čo, choďte s ňou niekam, to by bola akurát tak obrana pánov veľkomožných a ich zvrátených mocenských plánov. Ale internet! Ten by som išiel brániť. Virtuálnym knajfom a s M-4 carabine laser sight 30 mag round. A scope. Rozumíte.

Človek 2: Jasné, mladí sú v pohode...Pokiaľ rodičia všetko istia...

Lujdži: Čo? Vy si myslíte že...? Ale kdeže! Bojovalo by sa pri počítačoch so slúchadlami na ušiach. Nechápem prečo máte tú potrebu neustále rozlievať krv a plniť príkazy nejakých vypasených nadradených vládcov. Tieto vojny a boje v mene moci sú zbytočné a nikdy nemali zmysel. Jediné čo po nich ostalo bola len halda mŕtvych na oboch stranách, siroty a plač vdov. Preto žehnajme túto internetovú generáciu ktorá je neškodná a vedie akurát tak len virtuálne vojny. Armáda akurát tak učí ľudí rozmýšľať ako zombie, aj Cranberries to vraveli.

Foto - Františka s fúrikom

Keď sa Františka zažere do roboty tak ju od nej ani besná sviňa neodtáhne. S fúrikom jazdí jak Šumachér ve formuli jedna a nenaloží si jeden či dva polená, ale celý kopec ťažkého dreva. Františka neuznáva ženskú bielizeň. Raz prišiel do krčmy policajt, oficiálne len na kofolu a všimol si, že montérky s trakmi zboku nedostatočne zakrývajú Františkine prsia, keďže nenosí podprsenku. Taktne ju požiadal aby lepšie zakryla svoje ženské vnady, pretože v krčme vždy pobehuje veľa malých opitých detí a keby tie pred dovŕšením 18 roku života nedajbože zahliadli ženské prsia tak by sa narušil ich zdravý duševný vývoj (preto je dnes nahota a sex prísne tabu, namiesto toho radšej deťom všade ukazujeme násilie a vraždy aby neboli traumatizované). Františka vtedy rozbila krígeľ plný 12% piva a zhúkla: "Vyzerám ako nejaká filcka?!" Skoro toho policajta poranila rozbitým krígľom, páni moji. Odvtedy už pred dedinou radšej ani policajti nemerajú rýchlosť.

Citát o masmédiach

“Myseľ a emócie môžu byť ovplyvnené médiami. Dav má mentálny vek 5 ročného dieťaťa. Jazyk a starostlivo vybrané slová sú formou vplyvu. Toto je sila sémiotiky a rétoriky. Kontrolovanie prístupu k toku informáciám je kľúčom k moci.”

— Deus Ex: Human Revolution

Nie sme sami

Určite to už napadlo aj vás: "Zabijem sa." Nie ste sami.

Nedávno som narazil na internete na zaujímavý blog. Veľa, veľa zaujímavých fotografií, ktoré zozbierala a zhromaždila na svojom tumblr mladá žena. Sečné rany na mŕtvolách, nekrofília, satanistické výjavy, ježiš v sexuálnom kontexte, masochistický sex, znásilnenia, rôzne fetiše, depresívne výjavy, Marilyn Manson a oslavovanie smrti. "Tento blog je hlúpy, ale to ste aj vy." píše. Ďalej - popáleniny cigaretou na zadku, seba-poškodzovanie v rôznych formách, dorezané stehná, modriny po celom tele, menštruácia, skrátka zmes násilnej smrti, krvi, brutálneho sexu a pojedania zvratkov. K obrázku kde je na dne špinavého hrnca prstom napísané I WANT TO DIE dodala: "Túto fotografiu reblogujem, pretože v práci umývam takéto hrnce i riady celý deň a uvedená myšlienka ma pri tom napadne aj 60 krát za deň."

Možno si pripadáme ako ojedinelí jednotlivci, ktorí sa nedokážu tešiť zo života. Zdá sa nám, že problém je len v nás keď vidíme žiarivo vysmiatych ľudí a nevieme sa smiať s nimi, tí ale niekde hlboko vo svojom vnútri plačú. Sú to pokrytci. Problém je v nich. My sme realisti a vidíme pravdu. Povedal by som, že niektorí sme až osvietení, tak či tak sme aspoň na tej ceste k osvieteniu. My vidíme, hovoríme a cítime veci také aké sú. Prepletáme sa svetom lží a pretvárky, míňame žiarivé výklady a farebné veselé reklamy prezentujúce falošný svet. My vidíme skrz ilúziu, ktorá tu bola utkaná ako pavučina.

Ľudia si nechcú pripustiť, že umierajú kvôli tejto betónovej džungli a spôsobu života s ktorým ticho súhlasia. Tá smrť je pomalá, škaredá a mainstream ju nazýva život. Masmédia nám ukazujú veselých pacientov s rakovinou, ktorých spočítate na prstoch jednej ruky a ktorí sa vďaka vašej pomoci vyliečia. Pretože svet je dokonalé a skvelé miesto. Všetko treba prezentovať pozitívne a lekárske nálezy negatívne. Masmédia a ich sladké rečičky. Kariéra modelky je dnes jazda po dráhe porno-biznisu. To vám ale nepovedia. Ukážu vám autonehody, ale žiadny strach, zdevastovaná mŕtvola ešte nedávno krásnej ženy je len cenzúrovaná machuľa prípadne čierne vrece. Prezentujú naivné odkazy lásky a romantiky, ale láska je len semeno vystreknuté do tváre. Pekné reportáže o mladých dievčatách v krojoch, ktoré si stále ctia staré zvyky, ale večer si pred web-kamerou pchajú do telesných otvorov písacie potreby.

Ľudia za seba s veľkou dôverou nechajú vládnuť a rozhodovať iných, pretože je to pohodlné a oni tak môžu pokojne viesť svoj konzumný život. Na otázku ako sa máš vždy povedia "ide to" aj keď to nejde. Pretože nechcú kaziť tú iluzórnu dokonalosť sveta. Nasadiť úsmev a "dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer", potom ale prídu domov a zosypú sa ako keď fúknete do domčeku z kariet. Ľuďom ktorých poznajú nepovedia pravdu. Prečo? Aby neboli označkovaní ako chybní a nesprávni. Držia sa väčšinovej mienky. Inak by sa dočkali len toho, že takéto zmýšľanie je nesprávne a šup, šup, nasaď úsmev a "dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer". Idú teda na omegle a tam vám, úplnému cudzincovi, povedia všetky svoje najhoršie obavy, ukážu svoj strach a priznajú plnú mizériu svojej existencie.

To mi pripomína jednu mladú Američanku. Tmavý make-up, tmavé krátke vlasy, tmavá miestnosť: "Je to tu peklo na Zemi. Život je peklo." A ja počúvam. "Už ďalej nevládzem." Som ako spovedník, farár bez viery. Necitujem bibliu, ale texty piesní z 80. rokov. Funguje to. Hoping for the best but expecting the worst. Ona s tým jasne súhlasí. Kážem svoju kázeň. Let us die young or let us live forever. We don't have the power but we never say never. Je až šokovaná z toho ako dobre ju chápem, som spriaznená duša. So many dreams are swinging out of the blue, so many adventures couldn't happened today. Toto je trochu nejasné, ale to nevadí. Vie, že nie je sama.

Svet je teda hnusný a plný nešťastných ľudí. Ale väčšina radšej žije v Matrixe, pretože nevedomosť je sladká a všetci sa tešia na nejaký vysnený posmrtný život, ktorý ale nikdy nepríde. Je len jeden svet, jeden život a ten je všetkým u prdele. Tak ale keď to nechcete vidieť... Nakoniec si podobne ako Goetheho Faust na konci života uvedomíte, že ste vlastne nič nedosiahli, nič nedokázali a všetka vaša práca ktorú ste za život vynaložili bola zbytočná.