Čítal som článok o pracovných návykoch, ktorého autorkou bola nejaká vysokoškolská pizda schopná vo vete napísať "zo sebou". Vidieť, že na vysokú školu sa hrnú samí inteligenti.
Dozvedel som sa, že práca človeku prináša priestor na sebarealizáciu. Ja si však myslím, že normálni ľudia s normálnou prácou sa v práci nesebarealizujú a len bezducho plnia zadané úlohy a príkazy. Hovno sebarealizácia!
Ja by som sa teraz chcel zamerať na pojem "pracovné návyky". V skutočnosti sú to otrocké návyky, ktoré majú zmeniť kreatívne ľudské myslenie túžiace po objavovaní na zmýšľanie poslušného robota robiaceho len to čo sa mu povie. Strácajú dlhodobo nezamestnaní ľudia pracovné návyky? Našťastie áno, tohto jedu sa dá zbaviť a človek opäť získava stratený pocit slobody a priestoru na sebarealizáciu. Opak tvrdí propaganda, ktorá sa snaží presvedčiť ľudí o tom, že bez práce sa človek cíti zbytočný a nepotrebný pre spoločnosť. Práveže práca v súčasnom svete je zbytočná činnosť, ktorá jednotlivcovi neprináša nič okrem peňazí a sociálneho kontaktu s ľuďmi, ktorí sú tiež postihnutý pracovnou disciplínou. Peniaze sú len prostriedkom na udržanie otroctva a človeku prinášajú len tú najnižšiu formu satisfakcie. Vykonávanie práce pre nejakú spoločnosť, korporáciu či podnikateľa je mrhanie časom, doslova je to premárnenie desiatok rokov života. Skoro každý deň robíte alebo vytvárate niečo čo pre vás nemá žiadny význam a mizne to v nedohľadne. Vám z toho neostáva nič, teda okrem peňazí a tie sú nedostatočnou náhradou za hodiny, dni, týždne, mesiace a roky vášho života.
Ďalej už budem v článku uvádzať len správne termíny, teda pracovať=otročiť, nezamestnaný=slobodný.
Človek ktorý príde o bezduché otročenie pre korporáciu je spočiatku v šoku, ale čoskoro sa začne vracať do normálu. Najskôr sa spamätá jeho organizmus a celkovo sa zlepší aj jeho zdravotný stav, keďže pre človeka je neprirodzené vstávať skôr ako za úsvitu. Väčšina ľudí ktorá musí otročiť vstáva nasilu už za tmy a to sa pomaly podpisuje na ich duševnom aj fyzickom zdraví. Slobodný človek začína deň s bujarou mysľou sršiacou nápadmi, ktoré chce zrealizovať. A môže. Má na to čas. Nemusí si pýtať dovolenie. Môže hocičo. Svet je jeho. Je pánom svojho času. Svoj život riadi naplno on sám. Kormidlo je v jeho rukách. Bohužiaľ, aby si udržal bývanie a naplnil žalúdok teplým jedlom tak stále potrebuje tie úbohé prostriedky zo sveta otrokov zvané peniaze. Škoda, že len mizivé percento populácie je za svoju sebarealizáciu oplácané peniazmi. Tento finančný problém sa ale dá vyriešiť aj tým, že sa človek nalepí ako pijavica na bohatého partnera/partnerku. Najmä ženy to tak robia od nepamäti. Je to smutné, ale nemôžme byť všetci slobodní, ľudstvo tak ďaleko ešte nepokročilo. Ostáva teda len vytvoriť vzťah parazita a hostiteľa. Ak sa to podarí, tak po dlhšom čase sa človek stáva skutočne človekom a napĺňa zmysel svojej existencie. Sebarealizuje sa a je jedno akým spôsobom. Len uskutočňovanie svojich predstáv a nápadov je tou správnou odpoveďou na otázku: Aký je zmysel života? Slobodný človek teda dokázal rozlúštiť tú Adamsovu 42. Okrem toho sa snaží pomôcť nájsť cestu k slobode ľuďom ktorých väzní fatalizmus. Títo ľudia majú morálku otrokov a celý ich život od kolísky až po hrob je dopredu určený pre každého identicky. Škola, práca, smrť. Inak sa ani žiť v tomto svete nedá, náš osud riadia peniaze a tie ničia morálku slobody. Ale slobodná vôľa musí zvíťaziť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára