Citát o svetovom probléme

“Problém tohto sveta je v tom, že hlúpi ľudia sú sebavedomí a inteligentní plní pochybností.”

— Bertrand Russell

Extrémne rodiny, Farmár hľadá ženu a reklamy na zdravotné poisťovne

Televízia mala kedysi informatívny charakter, bola to čarovná skrinka, ktorá nám ukázala nevídané. Informovala, vzdelávala a zabávala. Taká bola televízia. Dnes keď si chce človek pozrieť niečo zaujímavé tak len prepína kanály jeden za druhým a nakoniec skončí aj tak pritom kde ľudia väčšinou končia. Pri porne. Tam sme sa dostali. Dal som ale šancu aj tým novým propagovaným programom.

Nejaké "Extrémne rodiny." Jem si svoj tradičný polosyntetický salám s rožkami 3. kategórie a nechápem čo sa to tam na obrazovke deje. Michal Hudák to komentuje, ale ja aj tak nechápem. Pripomína to také tie mestské pouličné hádky bezdomovcov a najnižších sociálnych skupín. Celý program pozostáva z ožranských kecov a nezmyselných primitívnych dialógov s neustálou cenzúrou nadávok. Toto vysielanie je potrava pre untermenschov. Kto toto môže pozerať? To musí urážať inteligenciu každého človeka. Ale veď to má sledovanosť, niekto to pozerať musí. Ponorme sa do predstáv...

Malý bytík, presedený gauč, žena s nadváhou oblečená len v tričku a v nohavičkách z ktorých jej vylieza divoký chlpatý porast sedí pred televízorom, dych páchnuci cesnakom, na stene pagát Dalibora Jandu z roku 1978, na zemi zatúlané mastné dildo najlacnejšej cenovej kategórie a v rohu miestnosti prázdna klietka na vtáky. Môže takto vyzerať pravidelný divák Extrémnych rodín? Určite áno.

A čo ďalší?

Tmavá miestnosť, svetlo televízora letmo osvetľuje postavu fúzatého muža sediaceho na halde ročníkov Playboya, v rohu miestnosti zapnutý počítač, sťahuje sa tam nejaké zoofilné amatérske porno s koníkmi, kravkami a kurencami, na zemi rozsypané DVDčka s Jackiem Chanom, Stevenom Seagalom a pornom zameraným na análny sex. Muž fajčí cigaretu, tento deň až asi päťdesiatu, drží ju v roztrasených rukách, špina za nechtami, druhou rukou sa poškriabe pod pazuchou, očuchá si ruku, znova ju ovonia, znovu sa poškriabe pod pazuchou, znova ju ovonia, vytiahne z pod seba jeden Playboy, otvorí ho v strede a začne sa ním trieť po rozkroku. Vonku štekajú psy, sanitka niekde v diaľke húka ako mačka natiahnutá na škripci, o poschodie vyššie dáky ženský hlas hlasno vzdychá a počuť pravidelný postupne zrýchľujúci buchot, keby sa človek započúval pozorne, rozoznal by aj nejaké tie slová ako: "Ó bože, ó áno, ešte, ešte, ó bože, bože, neprestávaj, bože ó, ešte vydrž ó bože." Niekto si tam asi nahlas číta bibliu. Aj keď pochybujem, že v biblií sa píše o tom aby niekto niečo niekomu strkal do zadku.

Späť do reality. Prepínam program, toto nie je pre mňa, ja som normálny človek - divák ktorý má vkus. V iný deň mi tá istá televízia ponúka niečo iné. Farmár hľadá ženu. Šou o láske a hľadaní spriaznenej duše z prostredia vidieku. Ja som z vidieka. Dedina je nad mesto! Dám tomu šancu, ja som tak strašne romantický, že kondómy nosím už na prvé rande. Znova ale nechápem čo sa to deje. Všetci sú ožratí a niekto by mohol tvrdiť, že sa tam odohráva skupinový sex. Kde je držanie za ruku a hľadanie súhvezdí na nočnej oblohe? Namiesto toho tam nejaký farmár šuká 100 kilovú ženu v koryte pre prasce. Ak by ste ju z pod neho vytiahli a dali mu prasnicu tak bez povšimnutia kláti aj tú. Tak veľmi sú všetci ožratí. Začínam chápať programovú štruktúru tejto televízie. Točia dokumenty s najnižšími sociálnymi vrstvami obyvateľstva, hodia im pár eur, ožerú ich a potom točia niečo na hranici hardcore porna a filmov s Chuckom Norrisom. Je to výpravné, erotické, s akčnou kamerou, ale výpovedná, umelecká a informačná hodnota takéhoto programu je nulová. Nie je to ani vtipné. Kto sa na tom môže zabávať? Aký divák? Ponrome sa opäť do predstáv...

Predstavme si diváka "Farmár hľadá ženu"... Tehotná žena, krátke strapaté blond vlasy, malá miestnosť naplnená cigaretovým dymom, zo stien zliezajú tapety a v oknách je stále nalepená vianočná výzdoba z minulého roku. Teraz je september. Budúca mamička práve večeria - broskyňový jogurt a citrusový Fernet. Zdravá ovocná večera. Staré dvere do bytu sa rozletia, prichádza ožratý manžel a nohou zabuchuje dvere. Na nohaviciach mokrý fľak od moču, košeľa natrhnutá, zas sa v šenku pobil. Rozpína si gate a sápe sa na ženu. Mumle niečo v tom zmysle, že jej ho tam strčí tak hlboko - až tomu decku do papule. Žena ho odsacuje, aj by mu dala - z toho tehotenstva je stále nadržaná, ale dobre vie že, keď je takto sťatý tak by si ho musel prilepiť lepiacou páskou o pravítko aby mu stál. Minulý rok na narodeniny to tak urobil, ale vrhol sa omylom na svoju svokru. Aspoň že to ostalo v rodine.

Dobre, vráťme sa do reality. Som rozhodnutý s touto televíznou stanicou skončiť a posúvam ju na 999. kanál.

V jeden večer narazím na reklamu. Prekvapivo ma zaujme. Starý pán, nejaký spisovateľ hovorí o tom, aby si ľudia nenechali vziať šancu na výber. Hovorí o ovciach a o slobode - je to burič, buditeľ ľudu, revolucionár? Nie. Čoskoro prišlo sklamanie. Nedajte si vziať možnosť výberu zdravotnej poisťovne. O to ide? Srať na zdravotné poisťovne. Ja vám vysvetlím od čoho je zdravotná poisťovňa, tak to chápeme tunák na dedine. Každý mesiac ti zoberú z výplaty peňáze a keď sa preslopeš a si ve špitáli - a potrebuješ novú pečeň tak ti ju dajú. Doktor ti predpíše drogy - zacálujú ti ich. Ale súkromné poisťovne vymýšľajú kadejaké akcie, že ak si poistený u nich tak ti dá za to doktor lízatko a iné údeniny. Znie to dobre, také lízatko. Ale peniaze sa v súkromných poisťovniach strácajú nenávratne niekde v riti. Takže dojdeš k lekárovi a ten ti povie: "Vy ste v tejto poisťovni? Tak to si toto vyšetrenie musíte zacálovať z vlastného." Vy teda odmietnete lebo takú hotovosť ste akurát včera minuli na priváte a do týždňa ste mŕtvy. Zdravotná poisťovňa smúti, ale potenciálna liečba vašej choroby by ju možno vyšla draho takže sa predsa len usmeje. Kde sú teda všetky tie prachy čo vám každý mesiac miznú z účtu? Súkromné zdravotné poisťovne s tými peniazmi kšeftujú, kupujú jachty v Abu Dhabi a dúfajú, že budete čo najdlhšie zdravý, prípadne keď už teda ochoriete tak sa modlia za to aby to nebolo nič vážne a nestálo to moc peňazí. Ak by bola liečba príliš nákladná tak dúfajú aby ste zdochli čo najskôr. Normálny človek nepotrebuje riešiť zdravotné poisťovne, ktorým ste u riti, nepotrebuje riešiť banky ktorým ste úplne u riti. Jediné čo tieto spolky zaujíma sú vaše peniaze. Vy ako človek ste hovno. Človek ale nie je ani obsahom svojej peňaženky. My nie sme účty v banke!

Ľudia, prestrihnite svoje kreditné a debetné karty! Ja som to urobil. V jeden deň som zobral do roky svoju Visu, do druhej ruky nožnice a šmyk. Prestrihol som tú sviňu. Samozrejme na druhý deň som išiel do banky vybaviť náhradu lebo tento systém nepustí, tento systém vás drží za ruky a nohy tak pevne, že vás môže mrdať 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Ale aspoň na krátky čas keď som rozstrihol tú kartu tak som bol bohom, ten okamih bol ako prestrihnúť pupočnú šnúru medzi matkou a dieťaťom.

Bolo to ako ísť po ulici a zo zadu plesnúť úplne neznámu ženu po zadku a srať na morálku, slušnosť a etiku.

Bolo to akoby ženích počas svadobnému obradu povedal svojej nastávajúcej namiesto áno: "Neznášam ťa ty kurva. A mrdám tvoju sestru lebo sex s tebou stojí za hovno."

Bolo to ako prísť do Topoľčianok s brokovnicou a postrieľať všetkých zubrov.

Bolo to ako navštíviť detské onkologické oddelenie a kričať, že všetci ste mŕtvi, všetci zomriete.

Bolo to ako si nahlas prdnúť v kostole počas vianočnej polnočnej omši, postaviť sa medzi lavice, stiahnuť gate a vysrať sa uprostred chrámu božieho.

Bolo to ako zobrať dievča na cintorín a rozdať si to s ňou priamo na hrobe nedávno pochovaného nebožtíka medzi kvetmi, vencami a stuhami s nápisom: "Spomíname" a "Budeš nám chýbať".

Bolo to ako prejsť autom na červenú a zraziť niekomu psa.

Bolo to ako otvoriť v práci chladničku, vytiahnuť odtiaľ niečí nedojedený biely jogurt, vyhoniť si ho doň a vrátiť ho naspäť.

Bolo to ako ukradnúť bezdomovcovi všetky výtlačky Nota Bene.

Bolo to ako urobiť rožok v párku a nie párok v rožku.

Bolo to ako napísať a odovzdať záverečnú diplomovú prácu pozostávajúcu z 10000 krát sa opakujúcej vety: "Skap ty hooligan ritných otvorov."

Bolo to ako olízať zvratky z chodníka.

Na krátky čas som bol bohom.

Foto - Dievčatá s traktórem

No, tak nekedy je problém, aj ženy na dzedzine majú svoje dny a neveďá nakopnút traktór.

Citát o ACTA

“ACTA bola zástierka, neprešla, ale potajme prešlo niečo o čom nemáme ani šajnu a bude to x-krát horšie. Tak funguje demokracia - mrdá nás do zadku keď to najmenej čakáme.”

— Lujdži

Kto používa Linux?

Na operačnom systéme Linux vraj neexistujú vírusy a iné internetové hrozby. Linuxáci sa hneď búchajú do pŕs a tvrdia, že keby všetci používali Linux tak by počítačové vírusy vykapali. Ja zas tvrdím, že keby sme si šeci po vysrátí utírali prdel listami tak by sme zachránili dažďové pralesy. A keby sme si šeci naraz uprdli tak sa planéta vychýli o 5 cm zo svojej osi.

Linux je piča. Na rovinu. Používajú ho len mestskí fifíci so zdechlým internetom, ktorí sú tak priemerní, obyčajní a šedí až potrebujú byť niečím iní. Celé dni na tom len otvárajú a zatvárajú LibreOffice a ksichtia sa ako majstri sveta. Nosia tričká s nápisom I LOVE LINUX, ktoré sú špinavé, mastné a na spodku majú zaschnuté semeno. Pretože s linuxákom si neľahne do postele ani pes. Ani hovná po svojich psoch nevedia zbierať. Mestskí linuxácki fifíci!

Facebook pokazil internet

Facebúk pokazil celý internet! Celý internet! Kedysi to bolo také veselé anonymné miesto plné porna, len si to predstavte - porno kam oko dohliadne. Porno každého druhu! Dnes je to tam len samé like a share facebúk! Mestskí fifíci to pokazili keď začali facebúk používať. Roznášajú cez tú ich "sociálnu sieť" vírusy a ešte si myslia akí sú veľkí fifíci keď dostanú 2 like na fotku svojho psa. Mestskí fifíci so zdechlým internetom! Na facebúk píšu aké si kúpili super auto a pritom žerú lacnú tresku z Tesca!

Citát o poslušnosti

“Chovajte sa občiansky. Neposlúchajte!”

— nápis na stene

Aj Google vymýva mozgy:

Foto - Tašenka

Tašenka je naše dedinská parádnica. Pozor, parádnica, ne pobehlica. Už na strednej škole scela byť modelkou. Nejak to do dnes nevyšlo. No, ale nafocili sme na dzedzine hen aký fotoset, možná sa to nekomu zalúbi a spraví z nej fashion model. Pozor, žádny softcore nebo nedajbože hardcore model, totok je hrdá emancipovaná žena, tá svoje prsa na internete ukazovat nebude! Alebo nejakému mestskému fifíkovi! Totok bolo vyrobené na dzedzine ľudia!

Pes a človek

Niektorí ľudia vedú tak nudný, monotónny a nezaujímavý život, že potrebujú psa. Potrebujú mať ten pocit: "Tak a teraz musím zrolovať noviny a vychovávať. Teraz som dôležitý." Chodia s tými psami po uliciach, predvádzajú sa, nechajú psa "trúsiť" kade tade a ja potom do toho vždy šliapnem. Ženy si zas kupujú tých krpatých psov čo si myslia, že majú meter a na každého štekajú a útočia. Vadí mi, že tí nadržaní huňáči vyskakujú na ľudí alebo ženám čuchajú k intímnym partiám. Vadí mi medzidruhový sex.

Útržkovito

Nové protesty Gorila. Pche. Zas budú žiadať toto a tamto. Niečo žiadať ale nestačí. Hovorí sa, že ak chcete niečo dosiahnuť, prestaňte si pýtať dovolenie. Tu treba vytvoriť nejaké malé partizánske skupiny, ktoré povedú guerrilla vojnu proti Planéte opíc. Túto metaforu si vysvetlite ako chcete.

Ľudia nedostali 3 mesiace výplatu a teraz majú akurát tak výpoveď. Hlavné je, že zahraničný investor dal ľuďom prácu - to je filozofia našich politikov. To že naši ľudia padli na úroveň otrokov, ktorí by robili aj za kus žvanca už nikoho nezaujíma. Dnes sa už nehľadí na ľudí ako na ľudí, ale ako na ruky vytvárajúce zisk - ako na štatistiku, percentá, zisky. Aká je teda dnes hodnota človeka? Nulová. Človek dnes môže byť len potrebný. Ak je nepotrebný, hodí sa cez palubu.

Celý tento systém smeruje k tomu, že buď budeme na koľajniciach nachádzať viac a viac samovrahov alebo budeme stretávať stále viac ľudí, ktorí neznášajú všetko a všetkých vrátane života samotného.

Revolúcia? Takže vy chcete revolúciu. To je dobre, veď všetci chceme zmeniť svet. Ale neviem čo nám to bude platné. Sme bezvýznamní otroci dejín, nemáme žiadny účel ani miesto. Ľudia už ani neprahnú po revolúcií, ľudia sú tak znechutení, že chcú aby celý svet išiel ku dnu. To čo niektorí chceme je zraziť civilizáciu na kolená.

Bez práce je stále viac a viac mladých, ich morálka viera vo svetlú budúcnosť pochopiteľne upadá. Raz som na ulici stretol nejakého zdanlivo pomäteného muža, ktorý mi povedal: "Pane, pane, toto nevydrží dlho pane, a keď tí mladí vyjdú do ulíc tak tí si nebudú brať servítky, to sa tá všivavá banda bude musieť ešte zabarikádovať v parlamente pane, to uvidíte." Bol to prorok.

Prepustení zamestnanci začali po 3 mesiacoch bez výplaty a následnej výpovede protestovať. Veľmi skoro sa prebrali. Už po prvom mesiaci mali začať mlátiť päsťou do stola. Ale je to ťažké. Pretože dnes sa každý drží roboty ako lana nad priepasťou - za každú cenu a moc nevyskakuje. Preto sem aj chodia takýto zahraniční vyčuranci - ako zamestnávateľ si môžeš stiahnuť gate a vyprázdniť sa našincom na hlavy. Keby nebolo toho mozog gumujúceho televízneho braku, ktorý ľudí ukolísava na úroveň bezduchých zombie, možno by si ľudia začali klásť otázky a hľadať odpovede. Prečo žijeme ako chudáci? Kto za to môže? Čo s tým urobíme? Ale nie, chľast a TV, to je naše riešenie na všetko.

V školských jedálňach sa žerú poľské a čínske kurence. Niet sa čomu diviť. Pretože dnes nezáleží na zdraví alebo na zdravom vývoji našich detí - dnes záleží len na hospodárskom raste. Ak by bol nejaký produkt, ktorý vytvára zisk, ale na druhej strane by mal rakovinotvorné účinky, stále to nie je dostatočný dôvod na to stiahnuť ho z trhu - hlavne ak by to stále príliš veľa peňazí. Dnes nie je potrebné chrániť ľudí, dnes sa chráni len ekonomický rast.

V školskej jedálni by som dnes nedal do huby ani prázdnu lyžičku. Si pamätám ešte na základnej škole keď som chodil do jedálne ako kuchárka soplila nad hrncom alebo na tie zemiaky odpadovej kategórie.

Citát o nasledovaní

“Ten kto kráča v tieni druhých nikdy nebude prvý.”

— nápis na stene

Foto - Veronika

Tož to vidzíte. Kde sú traktóre tam musí byť i naše Verča. Väčšú radost nemala ani na Vánoce ket dostala sadu naberaček. Rev dieselového motora je pre ňu jak deváta Beethovenova symfónia.

Sociálne siete a iné konkubíny

Mestskí fifíci poznajú na internete len 3 veci: facebook, pokec a google. Obmedzenci. Gúgle je fajn, k tomu nemám čo povedať, ale 90% z vás aj tak nevie ako backtrackovať obrázky a iné featury. Bo ste obmedzenci.

Čo sa týka facebúku tak ten pre mňa nie je španielska dedina - bol som tam v úlohe anonymného zveda. Mal som nejaké meno vycucané z prsta na nohe a e-mailovú adresu ku ktorej už dnes neviem ani heslo. Zistil som jednu vec, že facebúk mení ľudí na mainstream. Trblietky - mainstream znamená trblietky, pamätajte na to. Moja bývalá "spolužiačka na pol roka" bola ako undergroundový hippie-punk výkvet. Tak nejak som si ju asi zidealizoval. Inak si neviem vysvetliť, prečo mala na profile fotku kde bolo jasne vidieť, že má na ksichte trblietky - znak blata mainstreamu. Potom tie ďalšie fotky s hip-hop čapicou a okuliarmi Elvisa Costellu. Krútil som hlavou nad týmto úpadkom, mainstream musel zatlačiť na pílu. Študentka architektúry - smeru čo nemá budúcnosť. Tá žena sa stala obeťou modernej doby, v mene nejakého vyššieho cieľu ovplyvnená propagandou zadupala do zeme svoje skutočné ja. Neostáva mi nič iné len spomínať na ňu ako na dievča so strapatými čiernymi vlasmi a hnedými očami, ktoré raz povedalo: "Žuvačka je od slova žuť a nie žuvať." Toto treba vyryť do skaly.

Čo sa týka systému na akom funguje facebúk tak ten je premyslený už od základu. E-mail nesmie byť forwardingový. Meno pri registrácií musí znieť reálne a vierohodne vzhľadom na krajinu z ktorej sa pripájate. Ak zadáte John Smith tak vás to nepustí a vypíše, že meno je nesprávne. Tu vidíte, že facebúku veľmi záleží na získaní vášho pravého mena. Prečo? Vraj je to kvôli tomu aby vás priatelia ľahko našli. Hlavnou ideou facebúku je vraj to aby človek našiel a spojil sa so starými priateľmi, spolužiakmi a neviem kým ešte. Prečo by ale niekto mal niečo také robiť? Človek je predsa rád, že sa po škole tých sukinsynov zbavil.

Čo sa teda okrem spájania a komunikácie s ľuďmi dá ešte robiť na facebúku? Môžte pomôcť cielenej reklame, ktovieakým štatistikám a demografickým prieskumom obyvateľstva mapujúcim zmýšľanie ľudí pomocou tzv. skupín a klikaním na všetko čo máte radi. Like, like, like. Niektorým ľuďom asi facebúk padol na hlavu. Sú v 1000 skupinách, zbožňujú milión vecí a majú desaťtisíce priateľov. Toto je choré. Rozrezať kravu, zabaliť sa do nej a šukať jej vnútornosti vám v porovnaní s niektorými facebúkovskými profilmi príde ako bežná vec. Aj moja spomínaná "spolužiačka na pol roka" takto upadla a facebúk riadi polovicu jej života. Alebo žeby facebúk bol polovica jej života?

Facebúk posilňuje jednotné a monotónne zmýšľanie čo ovplyvňuje sebaprezentáciu ľudí. Profil sa nedá nijako prispôsobiť, nejde upraviť dizajn - nič. Všetky profilu na človeka dýchnu stereotypom a uniformovanosťou - človek, ktorý sa tam pohybuje dlhšie tak začne nadobúdať dojmu, že inakosť je nesprávna. Facebúk núti ľudí pretvarovať sa a klamať. Už Oscar Wilde povedal: "Človek je najmenej sám sebou vtedy keď hovorí vo vlastnom mene, dajte mu ale masku a povie vám pravdu." Preto na takom extrémne anonymom 4chan odhalia ľudia všetky svoje najdesivejšie a najperverznejšie tajomstvá, myšlienky a väčšinou aj fotky. Facebúk je vypulírovaná imitácia skutočnosti, pretvárka a divadlo.

Slovenský pokec je kultové miesto. Hovorí sa, že tam chodia len nadržaní násťroční primitívi alebo nadržaní ľudia vo všeobecnosti. Pokec je ako rašelina pre kvety demencie. Môžem tiež potvrdiť, že sa tam registrujú bezdetné tridsiatničky zúfalo hľadajúce niekoho (rozumej hocikoho) kto by ich oplodnil. Áno, aj tam som bol zaregistrovaný ako vyzvedač. Na pokeci je jednoduché vytvoriť si aj x identít. Registrácia je rýchla, priam blesková bez viazanosti na e-mail. Pokec je ako zberný kôš pre stádo otrokov-oviec. Je to tam samý debil a mierne povedané samá hlupaňa. Okamžite odsúdia kohokoľvek kto je lepší než oni, prípadne sa takého človeka snažia stiahnuť k sebe dole na ich primitívnu úroveň. Jediný správny názor je podľa nich ten väčšinový a najlepšie veci sú tie o ktorých vám reklama tvrdí, že ich musíte mať. Temer každý človek a najmä ženy tam povýšili sex - inými slovami základnú potrebu - na zmysel života, najobľúbenejšie hobby a jedinú životnú náplň. Je to na smiech. Normálny inteligentný človek si nedáva základné potreby ako hobby. Je to úplne to isté ako napísať: rád seriem, moje hobby je nažrať sa, najradšej dýcham alebo zbožňujem spánok. Tieto veci robí každý a úplne prirodzene. Aj zvieratá. Tí ľudia v podstate upadli na úroveň zvierat, pretože tie okrem celoživotného uspokojovania fyziologických potrieb nič iné nerobia. Človek ale kráča vyššie. Aj keď dnes je to otázne. Skrátka - všetci máme radi sex a uvádzať ho ako hobby je znakom jednoduchosti a prízemnosti. Hobby má byť prostriedkom k sebarealizácií, niečo čo rozvíja talent jedntlivca.

Každopádne som logicky nadobudol dojmu, že pokec je jedna veľká sex-zoznamka. Podľa profilu som si vybral jednu 16 ročnú slečnu. Jej profil pôsobil ako dielo retardovaného pekára z chránenej dielne. TaKto toTiz n0rmálny cl0wek nepise :D :D :D XDDDD Takže fajn. Sex má ako hobby na prvom mieste. Okej. Kde najradšej počúva hudbu? Samozrejme, že pri sexe. Predstava romantického večera? Sex. Tak píšem, že jej kúpim jeden vopcháčik s horčicou a potom jej tam vopchám ten svoj párok až po gule. A ona mi vynadala! Kde sa stala chyba? Veď z profilu pôsobila ako očividná kurva čo dá každému. Vybral som si príliš mladú. Spomeňme si na film Americká krása kde hrala Mena Suvari školskú roztlieskavačku, ktorá tvrdila, že spala s x mužmi a viete aká pravda sa na konci odhalila. Tak som si vybral staršiu. Okolo 23 rokov, nechce mať deti, neznáša deti. Najväčšie hobby sex. Nejaké keci o láske, tulipánoch a utrpení. Okej, idem na to. Pýtam sa či má maškrtný jazýček. Má rada čokoládu. Tak sa pýtam, že či by si dala takú, ktorú by som roztopil a polial si ňou nejakú časť tela. Píše, že nech zdochnem. Nechápem tomu. Musím si vybrať nejakú staršiu. Vek ľahko nad 40 rokov, rozvedená, jedno dieťa, idem na to. Dedukujem, že ona je oldchool typ a holí si maximálne nohy a podpazušie - len v lete. Tak píšem, že sa chem brodiť jej džungľou ako americký vojak vo Vietname, že chcem byť agentom orange jej pralesu a stať sa Indiana Jonesom - dobyvateľom jej stratenej archy. Ani nebudem písať aká bola odpoveď.

Pokec je predstavenstvo idiokracie. Inteligentného človeka tam nestretnete, pretože už som svoj účet zmazal. Kde sú teda normálni ľudia? Na dedine! Na internete sa zgrupujeme na internetových fórach o traktoroch a poľnohospodárstve. My riadime internet! Svet nás potrebuje!

Foto - Martina

Žena a kuchyňa. Slová, ktoré patria k sebe ako "klinec a kladivo". No nie je toto na hranici umenia a reklamného letáku z Lidla? U nás na dzedzine by sme si takéto niečo zavesili aj k hajzlovej nádržke. Veľmi sexy. Ak fotiť akty tak jedine indoor a v kuchyni. Fotograf myslel aj na maloleté dzeci a položil na stúl pohár s coca-colou čo má aj skrytý reklamný význam, pretože ako sa tak pozerám tak normálne coca-colu nepijem, ale teraz mám na ňu chuť.

Citát o žene a manželstve

“Žena je len zdrojom sexuálneho potešenia a nástrojom do kuchyne. Svadba je plodom konzervatívne a archaicky zmýšľajúceho mozgu.”

— Lujdži

Legalize joint country

Špekuluje sa o tom, že sa znížia tresty za držbu malého množstva marihuany. Bolo na čase. Veď nemôžme zatvárať do basy chúdence zmätených tínedžerov, ktorí sa len chcú začleniť medzi svojich vrstovníkov. Veď viete ako to chodí, spomeňme si, aj my sme boli mladí.

Predstavte si dievča ktorému chlapec ponúkne čouda (také výrazy dnes používajú, som ich počul: čouda, haluz, bongo-čongo, džoint a kokos). No čo má urobiť? Ona chce patriť do partie aby o ňu chalani prejavili záujem a nehovorili, že je trápna. Nemôže odmietnuť, chudátenko, veď by počas celého štúdia na strednej musela sedávať v lavici s matfyzákmi a členmi šachového krúžku. Mainstream by ju už medzi seba nepustil. A tak to chodí. Čouda, sex a alkohol - čím skôr tým lepšie. Musíme nechať mladých prežiť si ten hipisácky sen, nie ich trestať za pár sušených bylín.

Alebo ďalší príklad - nejaký chlapec odmietne jointa a potom o ňom rozšíria, že je lúzer. Celá škola ho bude označovať za pošuka a dievčatá sa mu budú vyhýbať. Na stužkovú príde bez frajerky a niekoľko rokov po škole si založí nejaký blog vystupujúc pod prezývkou počítačovej postavičky. Tak to môže dopadnúť. To ale nehovorím o sebe, nie, kdeže! Čo si myslíte? Ja som na strednej čoudil, šúlal jointy, bol som ten najhaluznejší chalan a chodil som so sexi blondínou z vedľajšej triedy. Pili sme, šlapali na ľahkých drogách, čoudili jednu od druhej, robili sme to na verejnosti, na záchodoch, medzi regálmi v obchode, na najzadnejších sedadlách v autobuse - no všade. Tomu ver! Môj školský život bol ako pád Zeppelinu - šokujúci a dychberúci. Že mocná haluz!

Citít o bohu

“Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”

— Friedrich Nietzsche

Foto - Anna Tatra

Toť vidíte ako sa žije to tam v Tatrách alebo pod Tatrami. Zdravá veselá slovenská kravka se slovenským zvonem, slovenská zástava v rukách slovenskej dobre krmenej farmárky a v pozadí toť naše Tatry, hory čo vypučali ze Zemeplochy. Hory keré lákajú a lavínami pochovávajú českých turistú. Je to smutné. Ostanú po nich vždy len nedojedené paštiky Majka a rízky.

Vysokoškolské brigády

Teraz prejdem k tomu hlavnému. Bol taký návrh zákona, že daňové úľavy budú len pre študentov do 19 rokov. Teraz to je do 25. roku života. Ak by zákon prešiel tak by bolo po kšefte. Takže všetci začali vyskakovať, že chudákom vysokoškolákom vláda ukusne z peňazí a bľabotali niečo o nejakých brigádach a 150 eurách mesačne. Neviem presne napoly som spal takže som bol trochu mimo. Ale vysokoškolské brigády? Ej, tak to je moja téma, vždy keď som sa k tomuto na internete vyjadroval tak moje príspevky mazali. Neviem prečo. Pravda je takáto: Vysokoškoláci si predsa privyrábajú účinkovaním v porne. Verejne známym faktom je tiež to, že vysokoškoláčky majú "privat/eskort" brigády. Veď oni spravia za mesiac taký obrat, že do pol roka bývajú sami v prenajatom byte blízko centra mesta a vlastnia osobné automobily... Áno, áno, oči vám lezú z dúlkov, ale to preto, že asi nedávate za peniaze. Preto vravím, len tých vysokoškolákov vyžmýkajte, oni to znesú. Nech im zlezie úsmev z ksichtu! Serie ma, že chodia po chodníkoch moc naširoko a majú také vysokoškolské keci plné cudzích slov, ktoré neefektívne a nezmyselne strkajú do každej vety. Myslia si, že každý je debil a týmto vyjadrovaním ohúria ženy na dedine. To by ste sa čudovali! U nás na dedine čítame Šakespeareho a naše ženy citujú kuchárske knihy od Vojtecha Artza. To sú teprv intelektuálne reči.

Citát o liekoch

“Najlepším liekom je smrť a najlepším doktorom patológ.”

— Lujdži

Traktor Polka

Ach, vy mestskí fifíci. Vy si myslíte, že viete čo je hudba. Podľa vás je hudba techno, hip-hip, rap alebo popík. Nechcite ma rozosmiať. Polka - to je hudobný žáner, ktorý má k hudbe najbližšie. Teraz si pozrite a vypočujte niečo čo vás zaručene roztancuje. Neubránite sa!

Život otrokov

Je to úžasný život. Predstavte si posraného zahraničného kapitalistu, ktorý tu rozbehne biznis a keď firma krachuje tak nechá tých našich mamľasov robiť zadarmo s prísľubom, že výplatu dostanú neskôr. Prejdú 3 mesiace, zamestnanci za toto obdobie nedostali ani cent a čakajú na zázrak. Ten zázrak sa dostaví vtedy keď im dojde poštou v peknej obálke písomná výpoveď. Zahraničný investor môže všetko, pretože zahraničný investor točí kolesá našej ekonomiky. Preto štát na ľudí serie a podporuje cudzokrajných gestapákov, ktorí nás používajú ako lacný hajzlový papier - na jedno použitie. Napriek tomu všetkému sa dnešný Slovák nechce vzdať svojej práce za žiadnu cenu a nikdy neukáže zahraničnému tyranovi vztýčený prostredníček. Pretože nie je na výber, práca znamená peniaze a človeka bez peňazí by tento systém hodil cez palubu ako špinavé osraté trenky.

Preto sa stávame otrokmi. Preto niekto vojde do banky a namieri zbraň na vkusne oblečenú pracovníčku tejto špinavej peňažnej inštitúcie. Preto keď si zaplatíte slečnu na priváte tak na vás s roztiahnutými nohami čaká mladučká 19 ročná vysokoškoláčka so šťavnatou buchtičkou. Preto ľudia dobijú palicami bezmocných dôchodcov počas spánku v ich vlastnom dome a zoberú im peniaze odložené na pohreb. Pretože... Akí otroci sme? Otroci peňazí!

Život nie je nejaký zoznam v ktorom si máte odškrtávať dopredu vyznačené ciele, ktoré vám vytýčili korporácie. Ľudia majú strach bojovať za slobodný svet. Majú strach z revolúcie a obavy z nových zajtrajškov. Tak strašne sa boja smrti, že sú radšej korporátne kurvy. Keď som na internete narazil na akýsi zoznam, ktorý si napísala nejaká emáčka tak ma zarazilo. Životné ciele typu sex v trojici, jazda v sanitke alebo drogy? Toto je to kvôli čomu niekto vstáva z postele? Aby dosiahol toto?

Vychoval nás trhový mechanizmus, televízny brak a šenková kultúra. Vidím len nezmyselné existencie túlajúce sa ulicami, ktoré robia prácu ktorú nechcú aby si mohli kúpiť veci ktoré nepotrebujú. Snívajú plytké sny, stačia im 4 steny ktoré sú ich väzením a život ako úzky rovný koridor. Verím ale, že tam niekde hlboko v srdci túžia prekonať samých seba a vstať, už viac nekľačať pred vládnymi oligarchiami, špinavými korporatívnymi peniazmi a pravidlami vytvorenými len k jedinému cieľu - k ovládaniu verejnej mienky a ľudského správania. Nie ste to čo robíte, nie ste účet v banke, nie ste oblečenie ktoré nosíte, nie ste ani to čo hovoríte. Vložili vám do úst slová, ktorým ste uverili keď ste ešte neboli schopný rozmýšľať ako samostatný jedinec. Povedali vám čo je podľa nich správne a ako podľa nich vyzerá a funguje svet. Ale to nie ste vy. Vy nie ste odrazom iných, nie ste ani maličká črepina v hromade skla, ste jedinečný - zabudnite na všetko čo viete, vyčistite si myseľ od všetkého, od všetkej tej propagandy a pravidiel, ktoré vám boli do hláv natlačené ako "pravda" a "štandard". Vytvorte si vlastný štandard, vlastné pravidlá, vyjadrite svoje vlastné názory, nie názory väčšiny. Spáľte peniaze, rozbite banky na cucky, zničte svet a zatancujte si na jeho troskách. Začnite od znova. Zoberte si čistý hárok papiera. Svet a život je taký aký ho chcete a nie taký ako vám niekto povie.

Alebo je správne tak ako je to dnes? My nie sme občanmi štátu, my sme nevoľníci v otrokárskej spoločnosti. Doprosujeme sa, pýtame robotu za kus žvanca a necháme si srať na hlavu. Veď čo je toto za život? My žijeme život? My sa brodíme sračkami! To je náš život! Život otrokov!

Foto - Janka

Janka pózuje na traktóre a to, že je z dediny je vácej než zrejmé. Elegantná a né vulgárna. Ak by na tem traktore sedela žena z mesta tak by mala nohy široko od seba - dokorán jak vrata na družstve. Bo jak stará mati vraveli - v meste žijú len bezbožné dzivčiny čo neznajú stud. Asi preto chodíme tak často do mesta.

Citát o nadriadených

“Vy ste banda arogantných blbcov, ktorí si myslia, že sú nadradení, čučíte v kancelárií, uprene hľadíte do monitora s rozšírenými zrenicami a honíte si ho pod stolom. Ešte aj kradnete na záchodoch hajzlpapír bo večne je tam len prázdny kotúč... Je mi z vás zle”.

— Lujdži

Vraveli mi textár

Človek by mal byť tým čím chce naozaj byť a robiť to čo naozaj chce. Ja chcem písať. Celé dni aj noci. Už od detstva som písal. Ako som sa naučil písať tak som len písal a písal. Používal som veľké tlačené písmená. Potom strýko doniesol písací stroj. Iné dieťa by doňho pár krát treslo, niečo nezmyselne nabúchalo do kláves, ale ja som písal a písal. Jeden papier, druhý, tretí... Už ako malý som vymyslel brutálnu verziu Harryho a Hendersonovcov. Bol to seriál, ktorý vtedy dávali v televízií. Mierumilovný lesný muž-obor býva v dome spolu s obyčajnou americkou rodinou. Tak som to poupravil. Harrymu preskočí a začne postupne brutálne zabíjať všetkých členov rodiny. Už ako malý som mal šialené fantázie spojené s nevedomím kanibalizmom keď som napísal do svojho zošitu:

Harry rozsekal na kúsky mladú Hendersonovú a začal z nej variť polievku. Do kuchyne vošla stará Hendersonová: "Čo to bude Harry? Vývar? Polievočka? Môžem ochutnať? Je skvelá!"

Citát o slobode

“Je lepšie zomrieť na nohách, ako žiť na kolenách!”

— Emiliano Zapata

Foto - Nataša

Nataška v záhrade za domom. Ta žena do kuchyne aj do záhrady! Hen aké slnečnisko to vyrašilo! Ta znáte, kvalitná púda, žádne pesticidy a iné chemikálie, len hnúj a kompost dávame na tú naše kvalitnú úrodnú rudu slovenskú!

Už aj potraviny budú výsadou bohatých

My budeme žrať polystyrén s príchuťou mäsa a špongiu natretú maslom zo šťaniek. Potraviny budú stále viac a viac drahšie avšak vy viac peňazí do kapsy nedostanete. Preto, džentlmeni, natlčte si do palíc klince, bude to drsné. Z obchodov sa stanú nedobytné pevnosti na ktoré budú ľudia robiť nájazdy aby sa dostali k nejakému tomu kusu žvanca. Budeme jazdiť na takých tých terénnych buginách, na hlavách mať punkové účesy a oblečenie z pravej kože ktoré si sami vyrobíme zo zabitých zvierat v zoo. Stane sa to zo dňa na deň. Dnes tu máme nejakú modernú civilizáciu s akože fungujúcou spoločnosťou a zajtra sa rubeme o kuse chleba. Predstavte si obrnený traktor Zetor s guľometným hniezdom na streche ako obrába pole chránené 3 metrovým plotom, ostnatým drôtom a ozbrojenou gardou. Toto je budúcnosť. Tam smerujeme.

Yeah Yeah Yeahs - Y Control (Fever to Tell)

Mestskí fifíci poznajú len rap, Lady Gaga, nejakého MC Kanára a také tie donekonečna sa opakujúce hodinové techno-trance-hip-hop-ping-pong sračky. To na dzedziny razíme cestu undergroundu. Yeah Yeah Yeahs sú síce z mesta, ale aspoň undergound. Prvý album bol rozhodne underground, potom nasadli na vláček šoubiznisu a šlo to do kytek. Vychutnajme si hudbu, ktorá nie je ušúlaná na stehnách ako cesto na štrúdel od vašej babky.

Citát o snoch

“Ak nás nenecháte snívať, my vás nenecháme spať.”

— internet If you won’t let us dream,we won’t let you sleep