Lujdžiho kútik je písaný akoby fiktívnym charakterom - Lujdžim, ktorého som vymyslel na jednom nemenovom fóre. (Vizuálna podobnosť s nintendovským Luigim je čisto náhodná.) Skrz tento netypický charakter prezentujem svoje názory, myšlienky a idey. Je to z toho dôvodu, ktorý vám vysvetlí Oscar Wilde. Oskar, máš slovo:
"Človek je najmenej sám sebou vtedy keď hovorí vo vlastnom mene, dajte mu ale masku a povie vám pravdu."
A nielen pravdu Oskar, s maskou menom Lujdži môžem každého svojvoľne posielať do piče.
Správny čitateľ Lujdžiho kútika vyzerá takto:
- má kladný vzťah k dedine
- má pochopenie pre nenormálny humor, absurdnosť a tiež schopnosť odhaliť vtip bez pomoci smajlíkov a skratiek typu "LOL"
- má prečítanú tvorbu od Chucka Palahniuka, George Orwella, Charlesa Bukowskiho, Johann Wolfgang von Goetheho, Friedricha Nietzscheho a rekreačne aj Stephena Kinga a Roalda Dahla
- vie, že filmovým trhákom nie je Twilight, ale pravým kinematografickým kumštom je napríklad Strach a hnus v Las Vegas, Trainspotting, Americká krása, Káva a cigarety, Prelet nad kukučím hniezdom, V ako Vendeta, filmy Davida Lyncha a hlavne Pink Floyd the Wall
- neznáša súčasnú populárnu hudbu
- nemá účet na Facebooku
- nemá účet na Facebooku
- neustále kritizuje súčasnú dobu a svet vôkol pretože vie, že ľudstvo sa brodí v sračkách a lepšie než mlčať je aspoň cynicky vravieť tvrdú pravdu
- stratil vieru v akúkoľvek vládu a v akýkoľvek politický systém
- pokiaľ ide o čitateľa tak ho má vzrušovať žena oblečená v montérkach s trakmi, čitateľky Lujdžiho kútika zas majú vzrušovať statní mastní traktoristi s nadváhou - odetí v montérkach, pochopiteľne
