Nie sme sami

Určite to už napadlo aj vás: "Zabijem sa." Nie ste sami.

Nedávno som narazil na internete na zaujímavý blog. Veľa, veľa zaujímavých fotografií, ktoré zozbierala a zhromaždila na svojom tumblr mladá žena. Sečné rany na mŕtvolách, nekrofília, satanistické výjavy, ježiš v sexuálnom kontexte, masochistický sex, znásilnenia, rôzne fetiše, depresívne výjavy, Marilyn Manson a oslavovanie smrti. "Tento blog je hlúpy, ale to ste aj vy." píše. Ďalej - popáleniny cigaretou na zadku, seba-poškodzovanie v rôznych formách, dorezané stehná, modriny po celom tele, menštruácia, skrátka zmes násilnej smrti, krvi, brutálneho sexu a pojedania zvratkov. K obrázku kde je na dne špinavého hrnca prstom napísané I WANT TO DIE dodala: "Túto fotografiu reblogujem, pretože v práci umývam takéto hrnce i riady celý deň a uvedená myšlienka ma pri tom napadne aj 60 krát za deň."

Možno si pripadáme ako ojedinelí jednotlivci, ktorí sa nedokážu tešiť zo života. Zdá sa nám, že problém je len v nás keď vidíme žiarivo vysmiatych ľudí a nevieme sa smiať s nimi, tí ale niekde hlboko vo svojom vnútri plačú. Sú to pokrytci. Problém je v nich. My sme realisti a vidíme pravdu. Povedal by som, že niektorí sme až osvietení, tak či tak sme aspoň na tej ceste k osvieteniu. My vidíme, hovoríme a cítime veci také aké sú. Prepletáme sa svetom lží a pretvárky, míňame žiarivé výklady a farebné veselé reklamy prezentujúce falošný svet. My vidíme skrz ilúziu, ktorá tu bola utkaná ako pavučina.

Ľudia si nechcú pripustiť, že umierajú kvôli tejto betónovej džungli a spôsobu života s ktorým ticho súhlasia. Tá smrť je pomalá, škaredá a mainstream ju nazýva život. Masmédia nám ukazujú veselých pacientov s rakovinou, ktorých spočítate na prstoch jednej ruky a ktorí sa vďaka vašej pomoci vyliečia. Pretože svet je dokonalé a skvelé miesto. Všetko treba prezentovať pozitívne a lekárske nálezy negatívne. Masmédia a ich sladké rečičky. Kariéra modelky je dnes jazda po dráhe porno-biznisu. To vám ale nepovedia. Ukážu vám autonehody, ale žiadny strach, zdevastovaná mŕtvola ešte nedávno krásnej ženy je len cenzúrovaná machuľa prípadne čierne vrece. Prezentujú naivné odkazy lásky a romantiky, ale láska je len semeno vystreknuté do tváre. Pekné reportáže o mladých dievčatách v krojoch, ktoré si stále ctia staré zvyky, ale večer si pred web-kamerou pchajú do telesných otvorov písacie potreby.

Ľudia za seba s veľkou dôverou nechajú vládnuť a rozhodovať iných, pretože je to pohodlné a oni tak môžu pokojne viesť svoj konzumný život. Na otázku ako sa máš vždy povedia "ide to" aj keď to nejde. Pretože nechcú kaziť tú iluzórnu dokonalosť sveta. Nasadiť úsmev a "dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer", potom ale prídu domov a zosypú sa ako keď fúknete do domčeku z kariet. Ľuďom ktorých poznajú nepovedia pravdu. Prečo? Aby neboli označkovaní ako chybní a nesprávni. Držia sa väčšinovej mienky. Inak by sa dočkali len toho, že takéto zmýšľanie je nesprávne a šup, šup, nasaď úsmev a "dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer". Idú teda na omegle a tam vám, úplnému cudzincovi, povedia všetky svoje najhoršie obavy, ukážu svoj strach a priznajú plnú mizériu svojej existencie.

To mi pripomína jednu mladú Američanku. Tmavý make-up, tmavé krátke vlasy, tmavá miestnosť: "Je to tu peklo na Zemi. Život je peklo." A ja počúvam. "Už ďalej nevládzem." Som ako spovedník, farár bez viery. Necitujem bibliu, ale texty piesní z 80. rokov. Funguje to. Hoping for the best but expecting the worst. Ona s tým jasne súhlasí. Kážem svoju kázeň. Let us die young or let us live forever. We don't have the power but we never say never. Je až šokovaná z toho ako dobre ju chápem, som spriaznená duša. So many dreams are swinging out of the blue, so many adventures couldn't happened today. Toto je trochu nejasné, ale to nevadí. Vie, že nie je sama.

Svet je teda hnusný a plný nešťastných ľudí. Ale väčšina radšej žije v Matrixe, pretože nevedomosť je sladká a všetci sa tešia na nejaký vysnený posmrtný život, ktorý ale nikdy nepríde. Je len jeden svet, jeden život a ten je všetkým u prdele. Tak ale keď to nechcete vidieť... Nakoniec si podobne ako Goetheho Faust na konci života uvedomíte, že ste vlastne nič nedosiahli, nič nedokázali a všetka vaša práca ktorú ste za život vynaložili bola zbytočná.