Som Lujdži, internetový ubermensch, možno ma už poznáte. Žijem na dzedzine a ľutujem tých mestských fifíkov s ich zdechlými internetmi. Niekto ale musí žiť aj v meste, nemôžme šeci bývať na dzedzine. Rád diskutujem s ľuďmi, ktorí majú dosť síl ísť so mnou do besného lingvistického tanga a ideologicko-filozofického duelu. Vravím vám, najčudnejší ľudia sú tí najlepší ľudia. Všednosť a mainstream je nuda, tak why so serious?

Search

pondelok 8. októbra 2012

Život za kus papiera!

Vyššie platy. Všetci chcú vyššie platy. Pretože viac peňazí - lepší život? Lepší nie, len viac cukru do horkej kávy. Aby bol život sladší.

Mňa by však zaujímalo čo by sa stalo keby u nás podstatná časť obyvateľstva v jeden obyčajný pondelok a v presne určený čas prestala pracovať. Vodiči autobusov by zastali a vystúpili, pokladníčky by zavreli kasy. Ľudia by skrátka povedali: Seriem na to. Prečo? Pretože každý jeden zamestnanec je žmýkaný ako handra až do sucha za tú najminimálnejšie mzdu len aby si zbohatlíci mohli čo najviac zmaximalizovať zisk. Mainstreamové média a politici - inými slovami propaganda - vám povedia, že sa musíme uskromniť, prekonať krízu a bude dobre. To sú ale idioti vďační za to, že tento labilný systém ešte vôbec funguje. Skutočné mozgy minulosti i súčasnosti sa zhodli a zhodujú na jednom. Blíži sa pád. Marx to tvrdil ako prvý už dávno. Kapitalizmus nefunguje. To že funguje pre to 1% populácie ma nezaujíma. Môžme to odďalovať, môžme sa roztrhať a makať ako fretky, vytvárať umelé finančné bubliny, natlačiť peniaze aj na hajzlový papier, presunúť všetky fabriky do Činy... Ale. Ten pád príde. Vyrobte ešte ďalších nezamestnaných, zvýšte dane, naserte ľuďom do ksichtu a spravte z ich životov ešte väčšiu sračku. Potom sa ale pripravte na krvavú revolúciu. Pretože všetok ten hnev sa povalí ulicami a za každú facku, ktorú nám systém, politici, zbohatlíci, banky a finančné skupiny dali skrz tento otrocký život, sa im my odplatíme zovretou päsťou.

Nesmieme zostať sedieť doma na zadkoch a nechať nejakých chytrákov znova to tu dodrbať ako v roku 1989 - hej, to ste si zaštrngali kľúčmi a domov sa vrátili vysmiaty ako pagáče s naivnou predstavou: "Moje deti mi za to budú vďačné". Dnes by sme vám tie kľúče omlátili o hlavu. Dobre, kapitalizmus zotročil východný blok, za tých 20 rokov ho vyžmýkal až na dreň a teraz čo ďalej?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára