Už dávnejšie ma napadlo niečo čo napadne asi každého znudeného chlapa s dostatkom peňazí na účte: Kúpim si katanu! Už ako malé deti sme slintali nad týmito nádhernými nebezpečne ostrými mečmi a vraveli sme si, že keď budeme veľký tak si tento japonský skvost kúpime. Nastal čas plniť si detské sny. Či? Najprv som si naštudoval informácie. Pravá katana sa vyrába z uhlíkovej ocele. Kováč ju vyklepáva a jej oceľ prekladá aj pol dňa. Pri kalení čepele vznikne línia kalenia zvaná hamon. Katana môže alebo nemusí mať bo-hi, čo je žliabok na krv. Čepeľ sa ručne nabrúsi a vyleští. Rukoväť meča volajú tsuka a niekde tam pchajú kožu z nejakej ryby. Určite je každému zrejmé, že na kúpu katany som sa dôsledne pripravil a dôkladne si naštudoval japonskú terminológiu. Lenže...
Pravá katana je veľmi drahá. Lacnou alternatívou sú funkčné repliky katany. Ich cena je ale aj tak v stovkách eur. V tej najlacnejšie kategórií do 100 eur sú šmejdy nevhodné na sekanie, vyrábané z nerezovej ocele. 99% katán na trhu je vyrábaných v Číne. Žiadne prekvapenie. Číňania vyrábajúci japonské meče. Kam sa to svet dostal? Videl som video ako to robia. Číňan v šľapkách mláti kladivom do kusu rozhorúčenej ocele v nejakej dielni, ktorá nemá podlahu, ale zato má bambusovú strechu. Problém je, že každý kus sa môže svojou kvalitu líšiť. Jeden môže byť skvelý, druhý môže byť odfláknutý, ďalší nerovnomerne nabrúsený a podobne. Kontrola kvality v týchto čínskych podnikoch je nulová. Iba tie najväčšie nepodarky putujú do koša.
Potom som si prečítal pár otázok kupujúcich, ktorí sa pýtali predajcu na také veci, že či sa s tou katanou dá sekať do ľadu alebo či sa nepoškodí jej ostrie ak narazí meč na meč. Čože? Takýto ľudia si kupujú katany? Ich pravopis bol úbohý. Veď kto už napíše "opítať sa" s mäkkým "i"? Len mestský fifík! To čo ma ale úplne presvedčilo o tom, že katany si kupujú samí prostí slovenskí meštiaci bola posledná otázka na predajcu, ktorá pochopiteľne ostala nezodpovedaná: "Aký je rozdiel medzi uhlíkovou a karbónovou oceľou." Iste, nejaký vidiečan si kúpi katanu na trénovanie tameshigiri, ale myslím si, že väčšina si chce kúpiť katanu len na to aby sa mohli chváliť pred známymi, na záhrade rozsekať pár vecí a lákať ženy do svojho bytu na vetu: "Nechcela by si ísť ku mne domov pozrieť sa na moju katanu?"
Ja ako človek z dediny cítim hlbokú úctu k tejto zbrani. Nikdy by som si nedovolil sekať ňou do dreva ako so sekerou. Položil by som ju na bucudan, vôkol zapálil marihuanové vonné tyčinky a k tomu si pustil niečo od Miky Nakashimi. Som post-moderný samuraj, reinkarnácia Dalajlámu a posledný dedinský šogun. Bežný človek si katanu nekupuje. Ale ja nie som bežný človek a tak som si objednal katanu v hodnote 200 dolárov, ktorú poctivo ukul tvrdo pracujúci čínsky majster metalurgie z ocele 1090, čo je oceľ s 90% obsahom uhlíka. Verím že bude:
Tvrdá ako Fudžijama.
Ostrá ako pohľad Jackieho Chana.
Smrtiaca ako smernice Európskej únie.
Ostáva len čakať kým dorazí balík, ktorý prešiel krížom-krážom celý svet. Svojej katane dám meno... Kasumi. Čakám ťa, Kasumi!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára