Je to úžasný život. Predstavte si posraného zahraničného kapitalistu, ktorý tu rozbehne biznis a keď firma krachuje tak nechá tých našich mamľasov robiť zadarmo s prísľubom, že výplatu dostanú neskôr. Prejdú 3 mesiace, zamestnanci za toto obdobie nedostali ani cent a čakajú na zázrak. Ten zázrak sa dostaví vtedy keď im dojde poštou v peknej obálke písomná výpoveď. Zahraničný investor môže všetko, pretože zahraničný investor točí kolesá našej ekonomiky. Preto štát na ľudí serie a podporuje cudzokrajných gestapákov, ktorí nás používajú ako lacný hajzlový papier - na jedno použitie. Napriek tomu všetkému sa dnešný Slovák nechce vzdať svojej práce za žiadnu cenu a nikdy neukáže zahraničnému tyranovi vztýčený prostredníček. Pretože nie je na výber, práca znamená peniaze a človeka bez peňazí by tento systém hodil cez palubu ako špinavé osraté trenky.
Preto sa stávame otrokmi. Preto niekto vojde do banky a namieri zbraň na vkusne oblečenú pracovníčku tejto špinavej peňažnej inštitúcie. Preto keď si zaplatíte slečnu na priváte tak na vás s roztiahnutými nohami čaká mladučká 19 ročná vysokoškoláčka so šťavnatou buchtičkou. Preto ľudia dobijú palicami bezmocných dôchodcov počas spánku v ich vlastnom dome a zoberú im peniaze odložené na pohreb. Pretože... Akí otroci sme? Otroci peňazí!
Život nie je nejaký zoznam v ktorom si máte odškrtávať dopredu vyznačené ciele, ktoré vám vytýčili korporácie. Ľudia majú strach bojovať za slobodný svet. Majú strach z revolúcie a obavy z nových zajtrajškov. Tak strašne sa boja smrti, že sú radšej korporátne kurvy. Keď som na internete narazil na akýsi zoznam, ktorý si napísala nejaká emáčka tak ma zarazilo. Životné ciele typu sex v trojici, jazda v sanitke alebo drogy? Toto je to kvôli čomu niekto vstáva z postele? Aby dosiahol toto?
Vychoval nás trhový mechanizmus, televízny brak a šenková kultúra. Vidím len nezmyselné existencie túlajúce sa ulicami, ktoré robia prácu ktorú nechcú aby si mohli kúpiť veci ktoré nepotrebujú. Snívajú plytké sny, stačia im 4 steny ktoré sú ich väzením a život ako úzky rovný koridor. Verím ale, že tam niekde hlboko v srdci túžia prekonať samých seba a vstať, už viac nekľačať pred vládnymi oligarchiami, špinavými korporatívnymi peniazmi a pravidlami vytvorenými len k jedinému cieľu - k ovládaniu verejnej mienky a ľudského správania. Nie ste to čo robíte, nie ste účet v banke, nie ste oblečenie ktoré nosíte, nie ste ani to čo hovoríte. Vložili vám do úst slová, ktorým ste uverili keď ste ešte neboli schopný rozmýšľať ako samostatný jedinec. Povedali vám čo je podľa nich správne a ako podľa nich vyzerá a funguje svet. Ale to nie ste vy. Vy nie ste odrazom iných, nie ste ani maličká črepina v hromade skla, ste jedinečný - zabudnite na všetko čo viete, vyčistite si myseľ od všetkého, od všetkej tej propagandy a pravidiel, ktoré vám boli do hláv natlačené ako "pravda" a "štandard". Vytvorte si vlastný štandard, vlastné pravidlá, vyjadrite svoje vlastné názory, nie názory väčšiny. Spáľte peniaze, rozbite banky na cucky, zničte svet a zatancujte si na jeho troskách. Začnite od znova. Zoberte si čistý hárok papiera. Svet a život je taký aký ho chcete a nie taký ako vám niekto povie.
Alebo je správne tak ako je to dnes? My nie sme občanmi štátu, my sme nevoľníci v otrokárskej spoločnosti. Doprosujeme sa, pýtame robotu za kus žvanca a necháme si srať na hlavu. Veď čo je toto za život? My žijeme život? My sa brodíme sračkami! To je náš život! Život otrokov!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára