Televízia mala kedysi informatívny charakter, bola to čarovná skrinka, ktorá nám ukázala nevídané. Informovala, vzdelávala a zabávala. Taká bola televízia. Dnes keď si chce človek pozrieť niečo zaujímavé tak len prepína kanály jeden za druhým a nakoniec skončí aj tak pritom kde ľudia väčšinou končia. Pri porne. Tam sme sa dostali. Dal som ale šancu aj tým novým propagovaným programom.
Nejaké "Extrémne rodiny." Jem si svoj tradičný polosyntetický salám s rožkami 3. kategórie a nechápem čo sa to tam na obrazovke deje. Michal Hudák to komentuje, ale ja aj tak nechápem. Pripomína to také tie mestské pouličné hádky bezdomovcov a najnižších sociálnych skupín. Celý program pozostáva z ožranských kecov a nezmyselných primitívnych dialógov s neustálou cenzúrou nadávok. Toto vysielanie je potrava pre untermenschov. Kto toto môže pozerať? To musí urážať inteligenciu každého človeka. Ale veď to má sledovanosť, niekto to pozerať musí. Ponorme sa do predstáv...
Malý bytík, presedený gauč, žena s nadváhou oblečená len v tričku a v nohavičkách z ktorých jej vylieza divoký chlpatý porast sedí pred televízorom, dych páchnuci cesnakom, na stene pagát Dalibora Jandu z roku 1978, na zemi zatúlané mastné dildo najlacnejšej cenovej kategórie a v rohu miestnosti prázdna klietka na vtáky. Môže takto vyzerať pravidelný divák Extrémnych rodín? Určite áno.
A čo ďalší?
Tmavá miestnosť, svetlo televízora letmo osvetľuje postavu fúzatého muža sediaceho na halde ročníkov Playboya, v rohu miestnosti zapnutý počítač, sťahuje sa tam nejaké zoofilné amatérske porno s koníkmi, kravkami a kurencami, na zemi rozsypané DVDčka s Jackiem Chanom, Stevenom Seagalom a pornom zameraným na análny sex. Muž fajčí cigaretu, tento deň až asi päťdesiatu, drží ju v roztrasených rukách, špina za nechtami, druhou rukou sa poškriabe pod pazuchou, očuchá si ruku, znova ju ovonia, znovu sa poškriabe pod pazuchou, znova ju ovonia, vytiahne z pod seba jeden Playboy, otvorí ho v strede a začne sa ním trieť po rozkroku. Vonku štekajú psy, sanitka niekde v diaľke húka ako mačka natiahnutá na škripci, o poschodie vyššie dáky ženský hlas hlasno vzdychá a počuť pravidelný postupne zrýchľujúci buchot, keby sa človek započúval pozorne, rozoznal by aj nejaké tie slová ako: "Ó bože, ó áno, ešte, ešte, ó bože, bože, neprestávaj, bože ó, ešte vydrž ó bože." Niekto si tam asi nahlas číta bibliu. Aj keď pochybujem, že v biblií sa píše o tom aby niekto niečo niekomu strkal do zadku.
Späť do reality. Prepínam program, toto nie je pre mňa, ja som normálny človek - divák ktorý má vkus. V iný deň mi tá istá televízia ponúka niečo iné. Farmár hľadá ženu. Šou o láske a hľadaní spriaznenej duše z prostredia vidieku. Ja som z vidieka. Dedina je nad mesto! Dám tomu šancu, ja som tak strašne romantický, že kondómy nosím už na prvé rande. Znova ale nechápem čo sa to deje. Všetci sú ožratí a niekto by mohol tvrdiť, že sa tam odohráva skupinový sex. Kde je držanie za ruku a hľadanie súhvezdí na nočnej oblohe? Namiesto toho tam nejaký farmár šuká 100 kilovú ženu v koryte pre prasce. Ak by ste ju z pod neho vytiahli a dali mu prasnicu tak bez povšimnutia kláti aj tú. Tak veľmi sú všetci ožratí. Začínam chápať programovú štruktúru tejto televízie. Točia dokumenty s najnižšími sociálnymi vrstvami obyvateľstva, hodia im pár eur, ožerú ich a potom točia niečo na hranici hardcore porna a filmov s Chuckom Norrisom. Je to výpravné, erotické, s akčnou kamerou, ale výpovedná, umelecká a informačná hodnota takéhoto programu je nulová. Nie je to ani vtipné. Kto sa na tom môže zabávať? Aký divák? Ponrome sa opäť do predstáv...
Predstavme si diváka "Farmár hľadá ženu"... Tehotná žena, krátke strapaté blond vlasy, malá miestnosť naplnená cigaretovým dymom, zo stien zliezajú tapety a v oknách je stále nalepená vianočná výzdoba z minulého roku. Teraz je september. Budúca mamička práve večeria - broskyňový jogurt a citrusový Fernet. Zdravá ovocná večera. Staré dvere do bytu sa rozletia, prichádza ožratý manžel a nohou zabuchuje dvere. Na nohaviciach mokrý fľak od moču, košeľa natrhnutá, zas sa v šenku pobil. Rozpína si gate a sápe sa na ženu. Mumle niečo v tom zmysle, že jej ho tam strčí tak hlboko - až tomu decku do papule. Žena ho odsacuje, aj by mu dala - z toho tehotenstva je stále nadržaná, ale dobre vie že, keď je takto sťatý tak by si ho musel prilepiť lepiacou páskou o pravítko aby mu stál. Minulý rok na narodeniny to tak urobil, ale vrhol sa omylom na svoju svokru. Aspoň že to ostalo v rodine.
Dobre, vráťme sa do reality. Som rozhodnutý s touto televíznou stanicou skončiť a posúvam ju na 999. kanál.
V jeden večer narazím na reklamu. Prekvapivo ma zaujme. Starý pán, nejaký spisovateľ hovorí o tom, aby si ľudia nenechali vziať šancu na výber. Hovorí o ovciach a o slobode - je to burič, buditeľ ľudu, revolucionár? Nie. Čoskoro prišlo sklamanie. Nedajte si vziať možnosť výberu zdravotnej poisťovne. O to ide? Srať na zdravotné poisťovne. Ja vám vysvetlím od čoho je zdravotná poisťovňa, tak to chápeme tunák na dedine. Každý mesiac ti zoberú z výplaty peňáze a keď sa preslopeš a si ve špitáli - a potrebuješ novú pečeň tak ti ju dajú. Doktor ti predpíše drogy - zacálujú ti ich. Ale súkromné poisťovne vymýšľajú kadejaké akcie, že ak si poistený u nich tak ti dá za to doktor lízatko a iné údeniny. Znie to dobre, také lízatko. Ale peniaze sa v súkromných poisťovniach strácajú nenávratne niekde v riti. Takže dojdeš k lekárovi a ten ti povie: "Vy ste v tejto poisťovni? Tak to si toto vyšetrenie musíte zacálovať z vlastného." Vy teda odmietnete lebo takú hotovosť ste akurát včera minuli na priváte a do týždňa ste mŕtvy. Zdravotná poisťovňa smúti, ale potenciálna liečba vašej choroby by ju možno vyšla draho takže sa predsa len usmeje. Kde sú teda všetky tie prachy čo vám každý mesiac miznú z účtu? Súkromné zdravotné poisťovne s tými peniazmi kšeftujú, kupujú jachty v Abu Dhabi a dúfajú, že budete čo najdlhšie zdravý, prípadne keď už teda ochoriete tak sa modlia za to aby to nebolo nič vážne a nestálo to moc peňazí. Ak by bola liečba príliš nákladná tak dúfajú aby ste zdochli čo najskôr. Normálny človek nepotrebuje riešiť zdravotné poisťovne, ktorým ste u riti, nepotrebuje riešiť banky ktorým ste úplne u riti. Jediné čo tieto spolky zaujíma sú vaše peniaze. Vy ako človek ste hovno. Človek ale nie je ani obsahom svojej peňaženky. My nie sme účty v banke!
Ľudia, prestrihnite svoje kreditné a debetné karty! Ja som to urobil. V jeden deň som zobral do roky svoju Visu, do druhej ruky nožnice a šmyk. Prestrihol som tú sviňu. Samozrejme na druhý deň som išiel do banky vybaviť náhradu lebo tento systém nepustí, tento systém vás drží za ruky a nohy tak pevne, že vás môže mrdať 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Ale aspoň na krátky čas keď som rozstrihol tú kartu tak som bol bohom, ten okamih bol ako prestrihnúť pupočnú šnúru medzi matkou a dieťaťom.
Bolo to ako ísť po ulici a zo zadu plesnúť úplne neznámu ženu po zadku a srať na morálku, slušnosť a etiku.
Bolo to akoby ženích počas svadobnému obradu povedal svojej nastávajúcej namiesto áno: "Neznášam ťa ty kurva. A mrdám tvoju sestru lebo sex s tebou stojí za hovno."
Bolo to ako prísť do Topoľčianok s brokovnicou a postrieľať všetkých zubrov.
Bolo to ako navštíviť detské onkologické oddelenie a kričať, že všetci ste mŕtvi, všetci zomriete.
Bolo to ako si nahlas prdnúť v kostole počas vianočnej polnočnej omši, postaviť sa medzi lavice, stiahnuť gate a vysrať sa uprostred chrámu božieho.
Bolo to ako zobrať dievča na cintorín a rozdať si to s ňou priamo na hrobe nedávno pochovaného nebožtíka medzi kvetmi, vencami a stuhami s nápisom: "Spomíname" a "Budeš nám chýbať".
Bolo to ako prejsť autom na červenú a zraziť niekomu psa.
Bolo to ako otvoriť v práci chladničku, vytiahnuť odtiaľ niečí nedojedený biely jogurt, vyhoniť si ho doň a vrátiť ho naspäť.
Bolo to ako ukradnúť bezdomovcovi všetky výtlačky Nota Bene.
Bolo to ako urobiť rožok v párku a nie párok v rožku.
Bolo to ako napísať a odovzdať záverečnú diplomovú prácu pozostávajúcu z 10000 krát sa opakujúcej vety: "Skap ty hooligan ritných otvorov."
Bolo to ako olízať zvratky z chodníka.
Na krátky čas som bol bohom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára