Som Lujdži, internetový ubermensch, možno ma už poznáte. Žijem na dzedzine a ľutujem tých mestských fifíkov s ich zdechlými internetmi. Niekto ale musí žiť aj v meste, nemôžme šeci bývať na dzedzine. Rád diskutujem s ľuďmi, ktorí majú dosť síl ísť so mnou do besného lingvistického tanga a ideologicko-filozofického duelu. Vravím vám, najčudnejší ľudia sú tí najlepší ľudia. Všednosť a mainstream je nuda, tak why so serious?

Search

piatok 21. septembra 2012

Útržkovito

Nové protesty Gorila. Pche. Zas budú žiadať toto a tamto. Niečo žiadať ale nestačí. Hovorí sa, že ak chcete niečo dosiahnuť, prestaňte si pýtať dovolenie. Tu treba vytvoriť nejaké malé partizánske skupiny, ktoré povedú guerrilla vojnu proti Planéte opíc. Túto metaforu si vysvetlite ako chcete.

Ľudia nedostali 3 mesiace výplatu a teraz majú akurát tak výpoveď. Hlavné je, že zahraničný investor dal ľuďom prácu - to je filozofia našich politikov. To že naši ľudia padli na úroveň otrokov, ktorí by robili aj za kus žvanca už nikoho nezaujíma. Dnes sa už nehľadí na ľudí ako na ľudí, ale ako na ruky vytvárajúce zisk - ako na štatistiku, percentá, zisky. Aká je teda dnes hodnota človeka? Nulová. Človek dnes môže byť len potrebný. Ak je nepotrebný, hodí sa cez palubu.
Celý tento systém smeruje k tomu, že buď budeme na koľajniciach nachádzať viac a viac samovrahov alebo budeme stretávať stále viac ľudí, ktorí neznášajú všetko a všetkých vrátane života samotného.

Revolúcia? Takže vy chcete revolúciu. To je dobre, veď všetci chceme zmeniť svet. Ale neviem čo nám to bude platné. Sme bezvýznamní otroci dejín, nemáme žiadny účel ani miesto. Ľudia už ani neprahnú po revolúcií, ľudia sú tak znechutení, že chcú aby celý svet išiel ku dnu. To čo niektorí chceme je zraziť civilizáciu na kolená.

Bez práce je stále viac a viac mladých, ich morálka viera vo svetlú budúcnosť pochopiteľne upadá. Raz som na ulici stretol nejakého zdanlivo pomäteného muža, ktorý mi povedal: "Pane, pane, toto nevydrží dlho pane, a keď tí mladí vyjdú do ulíc tak tí si nebudú brať servítky, to sa tá všivavá banda bude musieť ešte zabarikádovať v parlamente pane, to uvidíte." Bol to prorok.

Prepustení zamestnanci začali po 3 mesiacoch bez výplaty a následnej výpovede protestovať. Veľmi skoro sa prebrali. Už po prvom mesiaci mali začať mlátiť päsťou do stola. Ale je to ťažké. Pretože dnes sa každý drží roboty ako lana nad priepasťou - za každú cenu a moc nevyskakuje. Preto sem aj chodia takýto zahraniční vyčuranci - ako zamestnávateľ si môžeš stiahnuť gate a vyprázdniť sa našincom na hlavy. Keby nebolo toho mozog gumujúceho televízneho braku, ktorý ľudí ukolísava na úroveň bezduchých zombie, možno by si ľudia začali klásť otázky a hľadať odpovede. Prečo žijeme ako chudáci? Kto za to môže? Čo s tým urobíme? Ale nie, chľast a TV, to je naše riešenie na všetko.

V školských jedálňach sa žerú poľské a čínske kurence. Niet sa čomu diviť. Pretože dnes nezáleží na zdraví alebo na zdravom vývoji našich detí - dnes záleží len na hospodárskom raste. Ak by bol nejaký produkt, ktorý vytvára zisk, ale na druhej strane by mal rakovinotvorné účinky, stále to nie je dostatočný dôvod na to stiahnuť ho z trhu - hlavne ak by to stále príliš veľa peňazí. Dnes nie je potrebné chrániť ľudí, dnes sa chráni len ekonomický rast.
V školskej jedálni by som dnes nedal do huby ani prázdnu lyžičku. Si pamätám ešte na základnej škole keď som chodil do jedálne ako kuchárka soplila nad hrncom alebo na tie zemiaky odpadovej kategórie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára