Som Lujdži, internetový ubermensch, možno ma už poznáte. Žijem na dzedzine a ľutujem tých mestských fifíkov s ich zdechlými internetmi. Niekto ale musí žiť aj v meste, nemôžme šeci bývať na dzedzine. Rád diskutujem s ľuďmi, ktorí majú dosť síl ísť so mnou do besného lingvistického tanga a ideologicko-filozofického duelu. Vravím vám, najčudnejší ľudia sú tí najlepší ľudia. Všednosť a mainstream je nuda, tak why so serious?

Search

štvrtok 10. januára 2013

Zrada a pušný prach

Zrada a pušný prach. Politici! Pripravte sa na to, že odkaz Guya Fawkesa sa začína zhmotňovať. Nebudem klamať ak poviem, že každému normálnemu človeku by mohutná explózia parlamentu vykúzlila široký úsmev na tvári. Môžme sa tváriť ako morálni Dalajlámovia a ľutovať všetky tie zničené životy, ale tam niekde v hlboko vo vnútri by sme sa všetci chechtali ako malé deti.

Celý parlament je v podstate svätostánkom nemorálnosti a skazenosti kam chodia ľudia, ktorí si o sebe myslia že sú viac než človek. Tvária sa, že niečo riešia, že riadia štát, ale v skutočnosti nechcú riešiť nič pretože nič nevedia. Aby to ale vyzeralo, že im veľmi záleží na ľuďoch, ktorí ich volili tak sa ustavične hádajú a predkladajú nenormálne a neuskutočniteľné návrhy, pretože vedia, že sa aj tak nikdy neschvália. Je to taká šou pre ľudí, aby sa zdalo, že za tie nemalé peniaze robia veľké veci.

Niektorí ľudia sa teda začínajú pýtať načo nám tá vláda vlastne je? Pritom ale každý človek chce byť až do smrti vedený za ručičku, pretože v skutočnosti nikdy poriadne nedospeje. Samostatný a rozumný človek je zriedkavý mýtus, preto väčšina ľudí volí takzvaných zástupcov ľudu, ktorí rozmýšľajú za nich a vravia im čo je správne a čo nesprávne. Človek za 2 tisícročia zlenivel do takého extrému, že jediné čo ho zaujíma je predpoveď počasia na zajtra a nejaký denný seriál v debilnej televízií. Chyba je tiež v zodpovednosti. Nikto nechce byť zodpovedný a tak radšej zodpovednosť presunie na politikov, ktorí ako vieme sú zbavení akejkoľvek zodpovednosti - keby štát skrachoval tak by len pokrčili plecami, napchali si kufríky peniazmi a odtiahli niekam bližšie k rovníku.

Myslím si, že každý človek dúfa, že sa niečo zmení, snáď raz príde deň keď sa nám naše pokorné a trpezlivé správanie vyplatí. Tak to ale nebude! Nie, nie, nie...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára