Hudba je univerzálny jazyk, ktorí používali už starí opičí praľudia. Rytmicky udierali do stien jaskyne a kývali pri tom hlavami. Vedeli rozoznať rytmus, jeden z aspektov hudby. Neskôr začali rozpoznávať tóny a tak vznikli prvé prosté melódie. Melódia je súzvuk tónov a je to práve melódia, ktorá tvorí základ hudby. Mestským fifíkom sa to ale ťažko vysvetľuje. Ľudstvo zdegenerovalo tak maniakálnym spôsobom, že počúva len dunivé nízko frekvenčné zvuky podobné zemetraseniu do čoho niekto recituje básničky plné vulgarizmov. Hudba musí človeka napĺňať, inšpirovať a tešiť, ale dnešné populárne hity sú len prosté hypnotické jalové skladby pre jednoduchých ľudí.
Nebudem písať o hudbe z úbohých a podpriemerných "hudobných" žánrov ako hip-hop, rap, dance, trance, house, techno a iné postmoderné sračky. Konkrétne by som sa teraz v tomto momente rád zameral na skupinu The Beatles. Väčšina skladieb je unikátnych, nápaditých a geniálnych. Uvedomil som si to keď som počul Eleanor Rigby. Tak jednoduché, ale v podstate hudobne geniálne. The Beatles kalia ešte aj dnes a to vravím ako mladý postmoderne zmýšľajúci človek. The Beatles valia dodnes. Alebo taký John Lennon so Strawberry Fields - to je kumšt. Keď už spomínam kumšt tak ma napadá ešte Psycho Killer od new wave kapely z 80. rokov Talking Heads. Nezabudnuteľné! A čo Linda Ronstadt a The Stone Poneys s majsterštukom Different Drum. Linda Ronstadt, to je hlas. Alebo Ronettes, či A Group Called Smith s piesňou Baby It's You. Ženy kedysi vedeli spievať takým spôsobom až z toho išli človeku po tele zimomriavky.
Dnes je to len o tom, že sa speváčka vyzlečie, nalepí na seba surové mäso alebo si pripevní na prsia zábavnú pyrotechniku a jej podpriemerný spev sa x-krát prefiltruje a nakoniec pretiahne cez syntetizátor. K tomu kontroverzný alebo sexy videoklip a máme hit? Kedysi sa videoklipy netočili, kedysi sa speváci neksichtili ako nejakí atletickí metrosexuálni emo alebo ako zženštilé buzny (viď svetovo uznávaný Justin Bieber), ktorým vydavateľ diktuje čo spievať a ako sa prezentovať. Ženy kedysi skutočne spievali a nespoliehali sa na to, že ich hudbu predá ich imidž! Jednou z mála speváčiek, ktorá v súčasnosti má naozaj talent nepodopretý vizážou kurvy je Adele. Je trochu... sýtejšia a plnšia popri tých svojich štíhlych hudobných kolegyniach, ale zároveň je v porovnaní s ostatnými súčasnými populárnymi autormi ako Mount Everest oproti kopčekom z piesku.
Veľkým prekvapením bola pre mňa nedávno skupina The Band Perry. Pieseň If I Die Young by mala niesť označenie "populárna hudba" a nie tie mainstreamové umelo spopularizované hity súčasnosti čo hrajú rádia.
Vrátim sa do minulosti. Jefferson Airplane, The Mamas & the Papas, Fleetwood Mac, Stevie Nicks, The Troggs... ach, mal som sa narodiť ako hipík. Tá predstava! 60. roky, San Francisco, mal by som toľko čo dnes. Bol by som mladý hipík s dlhými vlasmi, s farebným oblečením nasiaknutým sladkou vôňou marihuany a bol by som stále pod vplyvom LSD. Vojakom by som strkal do hlavní zbraní kvetiny a rozsieval lásku a mier. Make love not war. Presne tak, rozsieval semä mieru a lásky v zadnej časti mojej Volkswagen dodávky s hromadou sfetovaných neplnoletých dievčat. Jó. Jo... Nahý by som sa váľal s hipisáčkami v blate, česal im vlasy - tie hore aj tie dole a celé dni kalil na Woodstocku alebo kdekoľvek inde kde by bol koncert za mier alebo protest proti vojne.
Späť do reality! Aspoň som ale zažil tú grunge-nihilistickú a alternatívnu vlnu 90. rokov. Bol som Teenage Dirtbag Baby a dostali sa ku mne také veci ako Nirvana, Red Hot Chil iPeppersmm, No Doubt, The Smashing Pumpkins, Radiohead a neviem čo všetko ešte. Dnešná pózerská generácia aby si udržala tvár drsných týpkov v kapucniach automaticky zavrhuje všetku hudbu, ktorá je stará. Kde sú nasledovníci Queen a Marry Hopkinsovej? Prečo kedysi nebolo treba striptérky a videoklipy plné špeciálnych efektov aby bola hudba populárna? Prečo kedysi len stačilo vedieť spievať?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára