Aký operačný systém na notebook?

Ubuntu 12.10 - Recenzia dedinského ajťáka

Veľa vyznávačov tučniaka o ktorých tvrdím, že nosia mastné smradľavé prepotené tričká s nápisom I LOVE LINUX, ktoré majú okrem iného aj ušpinené od zaschnutého semena s veľkým očakávaním čakalo na príchod Ubuntu verzie 12.10. Táto odnož Linuxu je podľa tučniakovských fanatikov vyvíjaná a financovaná pod patronátom charizmatického miliardára z Južnej Afriky. Asi pred 2 mesiacmi som si to slávne Ubuntu nainštaloval na notebook. Reku dosť bolo Windowsu, na notebook mi stačí aj tučňák. Vyzeralo to fajne, aj keď krížik na zavíraní oken bol na opačnej strane. Najväčšou vadou bol ale fakt, že to bolo pomalé, priam úplne zdechlé. Oproti takému Windowsu 7 to malo dlhší boot a otváranie Firefoxu alebo hocičoho iného tam trvalo pol dňa. Okrem toho občas z ničoho nič praskalo v stavanom reproduktore. Prask, škrk, prask. Boha! To čo má znamenať? Ani som tam nevedel aktualizovať Flash Player! Nech si hovoria tí mestskí ajťáci čo chcú, Linux nie je pre normálneho človeka. Tak sem toho tučňáka poslal naspák do Tučňákova a hodil si tam Windows 7 Ultimate aby som nevyzeral ako nekňuba. Jo, ženy zbožňujú mužov s Windowsom, to vám povím. Používať Linux je ako jazdiť na malom v garáži sklepanom elektrickom autíčku. Môžete sa snažiť ľudí ohúriť tým, že nie ste mainstream a nepodporujte megakorporácie, ale je to zbytočné. Na nikoho to dojem neurobí. Užívatelia Linuxu sú ako tie polonahé aktivistky čo sa priviažu o strom reťazou a myslia si, že keď zachránia jeden strom tak spasia svet. Mávajú nad hlavami transparentmi ako "Pílenie stromov je vražda!" alebo "Neholím sa medzi nohami! A čo ty?" a myslia si, že tak urobia na niekoho dojem. Väčší dojem ale urobí to keď frčíte na kradnutou Lamborgini v protismere na diaľnici a na kapote máte priviazanú mŕtvolu nejakého chráneného živočícha. Tučniaci skrátka nesiahajú oknám ani po päty.

Ale...

Prišiel Windows 8 a táto novinka mi nemohla uniknúť. Tak som ho - ako sa na dedine hovorí - "zohnal" a praštil ho do notebooku. Premazal som sedmičku a čakal kým sa namontujú osmičkové okná. Inštalácia bola rýchla a štart systému ako guľový blesk. Reklamy prezentovali Windows 8 ako univerzálny operačný systém. Aj ženy v kuchyniach ho používali. Marketingová kampaň bola skutočne krásna, ale skutočnosť? Veľké dlaždice cez celú obrazovku. V Microsofte to volajú metro. Ja to volám rozhranie pre slepcov alebo pre tablety. Celý Windows 8 je len kozmeticky upravený Windows 7, na ktorý niekto kydol novú feature zvanú metro a tá je očividne určená a nadizajnovaná na ovládanie dotykom. Viem si predstaviť, že keby som mal tablet tak na ňom budem mať Windows 8. Ale ako človek ktorý vlastní desktop a notebook nepotrebujem túto dlaždicovú maškarádu bez štartu! Je to drzosť takto klamať zákazníkov. Prezentujú Windows 8 ako švajčiarsky nôž a pritom Windows 8 je vidlička s ktorou sa snažíte jesť polievku. Už chápem prečo dal výpoveď líder vývojového oddelenia v Microsofte. Musel dozerať nad vytvorením tohto jednoúčelové monštra a klamať masám, avšak česť mu nedovolila naďalej zotrvať na tomto poste a tak s hrdosťou odišiel. Niekto z Microsoftu by mal povedať pravdu: "Windows 8 je pre dotykové zariadenie, na klasických PC používajte Windows 7." Tohoto sa ale nedočkáme, pretože zisk a peniaze sú dnes vyššie hodnoty než pravda, česť a etika.

Windows 7 forever...

Foto - Eva a Oľga

Honba za dokonalosťou

Reklamy odvšadiaľ hučia do ľudí potrebu dokonalosti. Ja vravím: "Dovoľte mi byť nedokonalý." Kúpte si dokonalé veci a buďte dokonalý. Vyzerajte dokonale. Pretože dokonale znamená krásne. Ja vravím krása je v nedokonalosti. Podľa vedy je krása v symetrií. Ľudia mrhajú časom na dosiahnutie dokonalosti pretože im bolo nahovorené, že tak je to správne. Matná vyhladená tvárička, ten "správny" odtieň farby. Nepotrebujete to! Nikto nepotrebuje dokonalosť, ale prirodzenosť!

Foto - Skupinová, opravárenská dzílna

Not my generation

Dnešná generácia násťročných je banda kapucárov a zmaľovaných akože modeliek, ktorá nevie rozoznať vtip od volského oka. Sú to sypači a emo-našpúlené-pery čubky. Jediné čo to pozná je Facebook a Pokec, ak je niečo mimo ich mainstreamovú šablónu tak len nechápavo zízajú a nerozpoznajú vtip pokiaľ nie je všedne známy a otrepaný ako makové gule. Citujú reklamné slogany a od rodičov chcú iPhone 5 za 500 eur pretože je im to úplne na piču a ani to nevedia ovládať, ale je to cool artefakt a aspekt ich zaužívaného moderného spôsobu života, ktorý im nadiktovali a určili korporácie tvrdiac, že ho musia mať. Buď sú večne nadratý v šenku medzi starými brontovými násoskami a spokojne bez hanby si tam medzi nimi vysedávajú ksichtiac sa ako hollywoodska smotánka alebo nekonečne putujú obchodnými centrami ako zblúdilý ožratý Mojžiš. V mobile musia mať plno mp3jok od potratových slovenských reperov, ktoré nahlas púšťajú cez chrčiaci mini-reproduktor v mobile a to vždy a všade. Ich rečový prejav prinajlepšom pozostáva z nekonečného opakovania "ty kokos" a "oný/á/é". Vyholia si hlavy a vo veľkom cvičia a sypú do seba steroidy - v krátkosti vravia len, že idú sypať alebo že už sú nasypaní, prípadne nahlas aby každý počul vykladajú zážitky o tom do akej piče sa to kedy kde ako vygenili. Dievčatá zas žobronia o peniaze aby si mohli kúpiť "značkovú" fake kabelku od Číňana alebo predraženú kozmetiku pretože nová riasenka teraz už 100x predlžuje riasy a také dlhé sú už zločin. Pohybujú sa ako kravy v stádach a kotkodákajúcim smiechom otravujú všetkých okolo. Reklamy majú vždy pravdu - to je ich filozofia a pravda je len to čo je napísané na Facebooku. Všetko staré je podľa nich trápne ako ich rodičia a vzorom je pre nich USA, pretože ako si myslia, len tam je skutočná sloboda a blahobyt. Ak by sa mohli znova narodiť tak by chceli byť afro-Američanmi a v stíhačkách bombardovať civilistov na blízkom východe, pretože masmédia ich presvedčili o tom, že každý moslim s turbanom je automaticky terorista ohrozujúci demokraciu. Je to konzumno-mainstreamovým mechom udretá generácia, ktorá hraje tie najsamlepšie hry typu Saints Row a Battlefield. Ich maskotom je Justin Bieber.

Foto - Rút

Cestovateľský zápisok

Pred 4 rokmi som blúdil ulicami a hľadal. Čo presne som hľadal neviem. Mal som plné priehrštia slobody na rozdávanie a len som chodil. Bol som len ďalším nenápadným človiečikom z davu. Nešiel som ale nikam. Ľudia vôkol smerovali do škôl, do práce - jedno bolo isté, mali nejaký cieľ, avšak pochybujem, že väčšina si ten cieľ vytýčila dobrovoľne. Robili to čo museli. Ja som bol voľný.

Jedného dňa ma napadlo, že skúsim nejakým zaujímavým spôsobom zachytiť a opísať prostredie vôkol. Samozrejme, fantázií som povolil uzdu naplno a predstavil si, že aj za tými najnudnejšími múrmi sa môžu diať veľkolepé veci a odohrávať fascinujúce príbehy. Tak vtedy vznikol cestovateľský zápisok.

Prepis zvukového záznamu:

1, 2, 3, skúška. Nachádzame sa na Hlbokej ceste, ceste vybudovanej naprieč skalou. Studený vietor sa prediera naším oblečením, vo vzduchu mierna hmla a z diaľky počuť zbíjačky zmiešané s hlasmi maďarských robotníkov.

Je to cesta vybudovaná primitívnymi nástrojmi z obdobia asi 19. storočia. Čo viedlo ľudí vložiť toľko energie do tak zložitej stavby? Bola to cirkev, ktorá prinútila nevoľníkov vybudovať cestu lemovanú skalami a na vrchole kopca postaviť kostol, tak bohatý, tak zvrátený aby si arcibiskupi a iní vyšší cirkevní hodnostári mohli uspokojovať svoje zvrhlé chúťky a potreby na cigánskych pannách a mladých chlapcoch? Nech je pravda akákoľvek, švitorenie vtákov a šum listov vo vetre prebíja zvuk akoby odnikiaľ. Keď sa človek započúva pozorne, počuje že sú to hlasy nevoľníkov zo záhrobia, ktorí tu zahynuli pri budovaní cesty po neuveriteľnom fyzickom vyčerpaní za stáleho plieskania bičov teologických učňov. Pomaly sa dostávame hore ku kostolu. Je majestátny, s obrovským krížom vzbudzujúcim rešpekt a strach aj dnes. Zaujímavosťou je, že za kostolom sa nachádza niečo čo matne pripomína amfiteáter. Toto starostlivo schované miesto, ktoré nie je obyčajným ľuďom na očiach, mohlo slúžiť ako zvrátený kútik pre kňazov, ktorí sa mohli pod holým nebom oddávať nechutnostiam a pomalému mučenie obetí, ktoré prinášalo týmto kňazom uspokojenie. Všetci vieme, že cirkev bola v stredoveku majstrom v mučení. Neviem si ani prestaviť ako veľmi sa mohli zdokonaliť do 19. storočia.

Pomaly mi dochádza celá táto nechutnosť a jej zvrátená premyslenosť. Na konci Hlbokej cesty stojí kostol. Na začiatku tejto cesty sa dnes nachádza základná škola. Pamätná tabula ale vraví, že kedysi tu bol sirotinec. Určite to bol sirotinec pod záštitou cirkvi, kde na deti dozerali mníšky, ktoré na príkaz vyššej cirkevnej hodnosti vodili touto cestou deti do kostola na nechutné hrátky a možnože aj mníšky samotné boli nútené zúčastňovať sa týchto zvrátených orgií.

Nech je pravda akákoľvek, kostol je dodnes považovaný za slávne a svetské miesto. Terajší slúžiaci farár s vypúlenými očami na tvári a čudným krivým úsmevom, nám odmietol odpovedať na otázky, s tým, že má ešte veľa práce. Pred odchodom sme boli svedkami toho ako farár so slovami: „Poď, dám ti čokoládku.“, vedie do spovednice mladého miništranta.

Opúšťame toto miesto. Vo vzduchu sa vznáša šialený smiech a náreky nesúce sa vo vetre spolu so suchými listami. Mystérium tohto miesta nás skľučuje, vzchopíme sa až keď čudné zvuky prehluší rachot zbíjačiek a ukrajinský robotník hulákajúci: „Курва!“

Foto - Ivana

Prehováram do duše

Chcem prehovoriť do duše všetkým korporáciám, zamestnávateľom, konateľom spoločností a inej podnikateľskej zberbe. Ide mi o platové ohodnotenie zamestnancov. Vy si myslíte, že to čo ľuďom dávate je pre nich dosť? Zneužívate to, že väčšina ľudí je vďačná aj za to minimum, pretože musí doma kŕmiť hladné detské krky alebo platiť hypotéky a splácať pôžičky. Systém nahovoril ľudí na to aby si pozakladali rodiny a okotili sa medzi sebou, mali deti a využívali bankové produkty. To všetko len preto aby nás zviazali a uväznili mocou peňazí. To zneužívate. Väčšina ľudí a je to skutočne majoritná časť populácie sa bojí povedať, keď niečo nie je v poriadku a keď sa jej niečo nepáči. Preto pre vás ticho pracujú za tie smiešne mzdy. Dobre viete, že by nebol problém platiť zamestnancom viac, ale vy nechcete. Pretože vás ovláda chamtivosť, egoizmus a pýcha. Prečo sa firmy nedelia o svoj úspech so zamestnancami? Prečo je dnes zamestnanec videný len ako pracovná sila a nie ako človek? My nie sme nejaké veličiny, ale živé bytosti, ktoré sa musia pozerať na reklamy ponúkajúce prenájom jachty v hodnote našich 2 alebo 3 mesačných platov alebo rosíme sklá výkladov keď dychčíme nad vecami, ktoré si nemôžme kúpiť. Pre koho potom tie produkty sú? Pre nás určite nie. Začíname sa podobať Číne. Za malé mzdy otročíme a všetko čo vyrobíme sa vyváža preč. Musíme žrať nekvalitné lacné potraviny, kupovať nekvalitný tovar, rakovinotvorné hračky a iný odpad. Vy sa potom tvárite ako svätí. Natočíte reklamy kde ukazujete matky s batoľatami a snažíte sa vzbudiť dojem, že ste dobrí samaritáni. Zahraniční investori a podnikatelia - spása zo západu? Pravda je taká, že s nami zaobchádzate ako s podradnými ľuďmi. Kde sú naše slovenské firmy, malé slovenské firmičky? Nevidím ich, treba hľadať pod lupou. Jediné čo je vidieť sú len zahraničné megakorporácie a ich honba za väčším ziskom za každú cenu.

Foto - Linduška

Zrada a pušný prach

Zrada a pušný prach. Politici! Pripravte sa na to, že odkaz Guya Fawkesa sa začína zhmotňovať. Nebudem klamať ak poviem, že každému normálnemu človeku by mohutná explózia parlamentu vykúzlila široký úsmev na tvári. Môžme sa tváriť ako morálni Dalajlámovia a ľutovať všetky tie zničené životy, ale tam niekde v hlboko vo vnútri by sme sa všetci chechtali ako malé deti.

Celý parlament je v podstate svätostánkom nemorálnosti a skazenosti kam chodia ľudia, ktorí si o sebe myslia že sú viac než človek. Tvária sa, že niečo riešia, že riadia štát, ale v skutočnosti nechcú riešiť nič pretože nič nevedia. Aby to ale vyzeralo, že im veľmi záleží na ľuďoch, ktorí ich volili tak sa ustavične hádajú a predkladajú nenormálne a neuskutočniteľné návrhy, pretože vedia, že sa aj tak nikdy neschvália. Je to taká šou pre ľudí, aby sa zdalo, že za tie nemalé peniaze robia veľké veci.

Niektorí ľudia sa teda začínajú pýtať načo nám tá vláda vlastne je? Pritom ale každý človek chce byť až do smrti vedený za ručičku, pretože v skutočnosti nikdy poriadne nedospeje. Samostatný a rozumný človek je zriedkavý mýtus, preto väčšina ľudí volí takzvaných zástupcov ľudu, ktorí rozmýšľajú za nich a vravia im čo je správne a čo nesprávne. Človek za 2 tisícročia zlenivel do takého extrému, že jediné čo ho zaujíma je predpoveď počasia na zajtra a nejaký denný seriál v debilnej televízií. Chyba je tiež v zodpovednosti. Nikto nechce byť zodpovedný a tak radšej zodpovednosť presunie na politikov, ktorí ako vieme sú zbavení akejkoľvek zodpovednosti - keby štát skrachoval tak by len pokrčili plecami, napchali si kufríky peniazmi a odtiahli niekam bližšie k rovníku.

Myslím si, že každý človek dúfa, že sa niečo zmení, snáď raz príde deň keď sa nám naše pokorné a trpezlivé správanie vyplatí. Tak to ale nebude! Nie, nie, nie...

Foto - Božena

Prelet nad rodičovským hniezdom

Načo vlastne opúšťať rodičovské hniezdo? Veď pozrite sa. Máte komplet servis ako v hoteli. Oblečenie máte vždy opraté a vyžehlené. Vždy je plná chladnička, dostatok jedla. Elektrina ide, voda tečie. Je poriadok, sucho a teplo. Načo nejaké súkromie? Bývať u rodičov nie je statusom lúzerstva. Je to postmodernistický životný štýl. Možno vaša frajerka preto nemá pochopenie, ale načo vám je frajerka? Pozrite sa. Tu mám pre vás alternatívu. Cesnak. Môžete si ho pretláčať do všetkého. Na raňajky, na obed, na večeru, môžete si ho dávať i na dezert. Bez priateľky môžete hltať strúčik za strúčikom a žiť zbesilý život na dráhe cesnaku. Áno, chápem, nie je to dostatočná náhrada, vy potrebujete nejako vynahradiť chýbajúci sex. Pozrite sa. Domácnosť ponúka plno miest kam ho pichnúť. Rozhliadnite sa. Kvetináč, pohovka a zívajúca soška madony. Nepochybujte, zmestí sa tam.

Foto - Viola a Zuzana

Foto - Irena