Musíme zomrieť mladí

No jednoducho musíme. Kým nie je neskoro. Pretože preto. Je to tak jednoduché.

Predstavte si svet ako kotlík na guláš pod ktorým horí oheň a vy ho neustále plníte zemiakmi, mäsom, cibuľou - a neprestávate. Plníte ho až po okraj, všetko sa to kopí i kypí von a ten oheň začína zhasínať. Nám ten oheň už zhasol. Svet je nefunkčný. Dúfam, že si to tiež niekto všimol. Vymyslel sa systém a ten systém nefunguje. Náš život je ako jazda na aute bez bŕzd. Rútime sa po ceste ale keď bude treba zastaviť tak nezabrzdíme a tvrdo narazíme. Kedy príde ten okamih nevedno. Ak nepríde ešte za mladi tak musíme zomrieť mladí. Nechystajte za seba žiadnu náhradu, prosím, preseknite ten uzavretý cyklus. Netreba ďalšie a ďalšie generácie parazitov, ktoré si chcú život len odžiť. My sme totižto parazity tejto planéty. Zem je ako jeden veľký fungujúci organizmus a my sme jeho rakovina, ktorá sa rozšírila všade. Sme to len my, náš druh, ktorý vytvára niečo čo ničí a narúša harmóniu, niečo čo narúša rovnováhu.

Život nás nebaví. Máme krátke obdobia radosti, ale dlhodobo šťastne žiť nedokážeme. Vieme, že každý deň bude horší a horší ale nevadí, pretože sme radi keď sa môžeme dobre vykadiť a pozerať sa ako voda odnáša preč naše chutné voňavé hnedé hovno. Máme radosť keď sa môžeme nažrať a odgrgnúť si pri otvorenom okne aby aj na ulici počuli, že si uspokojujem svoje potreby. Máme krátkodobú radosť keď sa môžme vyspať a padnúť do perín, máme radosť aj keď sa môžeme s niekým vyspať a padnúť na niekoho. Alebo do niekoho. Ale prečo nie je radosť trvalá? Pretože hedonizmus nemôže priniesť pocit trvalej radosti. Väčšina filozofov dáva na prvé miesto sebarealizáciu ako možnosť trvalej spokojnosti a radosti. Je to tak. Keď som celé dni robil niečo tvorivé tak som zabúdal uspokojovať všetky tie primitívne základné potreby poskytujúce krátkodobú radosť. Mal som zdroj nekonečnej radosti a tú mi prinášala sebarealizácia. Robil som niečo tvorivé, vytváral som niečo vlastné. Nepociťoval som smäd, hlad - bol som nadržaný? Nie. Všetko ustúpilo do úzadia. Lenže dnes sa sebarealizovať nedá, pretože individualita v dnešnom svete nemá svoje miesto a všetko nové inovatívne a originálne dostáva nálepku zlé a nežiadúce. Musíte robiť to čo robia ostatní a na svoje sny vám už neostane čas. Ostane vám čas len na uspokojovanie základných potrieb - na krátkodobú radosť.

A preto musíme zomrieť mladí. Pretože preto. Je to tak jednoduché.